Slovenská republika prešla­ v rokoch 1989 – 2005 viacerými zásadnými spoločenskými a politickými zmenami. V prvom rade išlo o zmenu politického charakteru štátu – prechod z totalitného k demokratickému režimu – a o výrazné posilnenie individuálnych práv a slobôd jednotlivca. Nasledovali ekonomické reformy spočívajúce v odstraňovaní bariér brániacich rozvoju trhovej ekonomiky založenej na súkromnom vlastníctve. Ďalšou oblasťou zmien bola organizácia štátu, najmä nová štruktúra a fungovanie verejnej správy a zabezpečovanie verejných služieb. Kľúčovým nástrojom zmien v organizácii štátu a verejnej správy sa stala decentralizácia vo všetkých jej úrovniach – v politickej decentralizácii, v decentralizácií kompetencií a v decentralizácii financií.

Od roku 1998 sa postupne zmenilo územnosprávneho členenie Slovenska a vytvorila sa druhá úroveň samosprávy (vyššie územné celky), presunulo sa niekoľko stoviek kompetencií zo štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, zmenilo sa financovanie samospráv a posilnila sa tak autonómnosť rozhodovania územnej samosprávy, ako aj kontrolné mechanizmy vo verejnej správe. Realizáciou týchto zmien sa vytvorili podmienky pre vyššiu mieru participácie občana na správe vecí verejných, naplnenie princípu subsidiarity, posilnenie postavenia a zodpovednosti územnej samosprávy pri zabezpečovaní verejných služieb, ale aj pri rozvoji obcí, miest a vyšších územných celkov. Touto zásadnou zmenou sa sčasti presunul „zápas o demokraciu“ aj na úroveň obcí a vyšších územných celkov. Som presvedčený, že decentralizovaný štát umožní lepšie využitie ľudského, výrobného a prírodného potenciálu slovenských obcí a regiónov v prospech ich obyvateľov. Decentralizácia a s tým spojená reforma verejnej správy je pre geograficky a etnicky rôznorodé Slovensko nevyhnutnosťou. Je tiež nástrojom na zmenu charakteru štátu – aby verejnosť vnímala štát nielen ako inštitúciu, ale aj ako spoločenstvo občanov, ktorí sú s ním osudovo zviazaní a ktorí by mali mať spoločný záujem o prosperitu obce, regiónu, a teda aj štátu ako celku. Cieľom publikácie, ktorú držíte v rukách, je priblížiť to, čo sa na Slovensku udialo v oblasti decentralizácie a reformy verejnej správy za posledných desať rokov. Ide najmä o fakty, o názory analytikov a o pohľad verejnosti. Nie je cieľom prepisovať krátku históriu procesu decentralizácie, ktorý má svojich zástancov, ale aj odporcov. Samotný názov publikácie prezrádza, že prerozdeľovanie právomocí, ale aj politického vplyvu medzi centrálnou vládou a „miestnymi vládami“ považujeme za nekonečný proces. Nielen z pohľadu vnútroštátneho, z pohľadu regionalizácie štátu, ale aj vo väzbe na celosvetové globalizačné procesy. Prvá kapitola, ktorej pôvodným autorom je popredný slovenský sociológ Vladimír Krivý, sa venuje analýze Slovenska ako regionálne diferencovanej krajiny v polovici deväťdesiatych rokov 20. storočia. Dôvody rozdielov sú rôzne a ani po desiatich rokoch sa tento obraz slovenskej krajiny nezmenil. Nie je možné, aby sa regionálne disparity odstránili iba realizáciou decentralizácie – tá je však nástrojom, stratégiou, ktorá vytvára podmienky pre trvalo udržateľný rozvoj všetkých regiónov. V druhej kapitole sú sústredené koncepčné materiály o decentralizácii, ktoré v rokoch 1999 – 2005 prerokovala vláda SR. Pozornému čitateľovi určite neunikne, že nie všetky myšlienky, ciele a deklarované princípy sa stali realitou, taký je však osud každej vízie. Tretia kapitola je pohľadom analytikov na proces decentralizácie. Jej základ tvoria texty o vývoji verejnej správy, ktoré každoročne publikuje Inštitút pre verejné otázky vo svojej Súhrnnej správe o stave spoločnosti. Môžu sa objaviť pochybnosti – napriek nezávislej oponentúre, ktorou prešli všetky texty Súhrnnej správy – o miere objektivity autorov týchto analýz, keďže viacerí sa priamo či nepriamo podieľali aj na príprave vládnych dokumentov. Napriek tomu tieto správy plnia úlohu zrkadla stanovovania stratégií a dôsledkov ich realizácie. Štvrtá kapitola analyzuje názory verejnosti na pripravované a realizované zmeny. Snaží sa zachytiť vývoj názorov a reakcií občanov, odberateľov reformy, na uskutočnené zmeny počas celého obdobia jej uskutočňovania. Piata kapitola obsahuje subjektívnu rekapituláciu desaťročného procesu, poukazuje na pozitíva a negatíva, sumarizuje naplnenie cieľov a princípov koncepčných dokumentov, a predkladá tiež názory na to, ako ďalej. Cieľom tejto publikácie totiž nie je iba bilancia, ale aj otváranie nových tém do ďalšej diskusie. Na Slovensku sa zásadné zmeny v spoločnosti spájajú s konkrétnymi osobami. Je pravda, že bez ich nositeľov to nejde a vždy musí byť niekto zodpovedný alebo vinný. Napriek tomu treba zdôrazniť, že všetky zmeny sú výsledkom práce stoviek ľudí, komplikovaných odborných, ale najmä politických rokovaní. A treba tiež pripomenúť, že bez podpory viacerých skupín spoločnosti by nebola možná ich príprava a realizácia. Tak je to aj v prípade decentralizácie. Bez podpory Regionálneho združenia miest a obcí stredného Považia, ktoré v rokoch 1992 – 1996 podporovalo pokračovanie príprav „župného variantu“, bez politickej podpory Demokratickej strany a neskôr najmä strán vládnych koalícií z rokov 1998 – 2002 a po roku 2002, bez podpory mnohých predstaviteľov mimovládnych organizácií, mnohých žurnalistov, domácich a zahraničných expertov a donorov, ale najmä bez podpory občanov a predstaviteľov slovenských miest, obcí a aj vyšších územných celkov, by decentralizácia zostala iba témou vedeckých konferencií. Sme súčasťou nekonečného príbehu. Je logické, že sa opäť udejú zmeny. Niektoré budú z pohľadu protagonistov súčasného modelu usporiadania verejnej správy zmenami k lepšiemu, niektoré k horšiemu. Preto je priebežná bilancia priam nevyhnutnosťou. Pomôže odhaliť tým, čo sa o decentralizáciu štátu budú ďalej pokúšať, nielen správne, ale aj chybné kroky.

Publikáciu "Decentralizácia na Slovensku, bilancia nekonečného príbehu 1995 - 2005" si môžete stiahnuť vo formáte PDF

©2014 Komunálne výskumné a poradenské centrum