30 dôvodov pre decentralizáciu

Únia miest Slovenska a Komunálne výskumné a poradenské centrum (KOM) vydali publikáciu „30 DÔVODOV prečo pokračovať v decentralizácii a zmeniť vertikálnu deľbu moci (aj ako reakcia na súčasné dianie)“. Publikáciu zostavil Viktor Nižňanský, riaditeľ KOM. Linka na stiahnutie publikácie je uvedená na konci tohto článku.

Počas viacročnej verejnej diskusie o pokračovaní reformy verejnej správy v rokoch 1993 – 2000 rezonovali v médiách najmä mapy, počet a hranice vyšších územných celkov. Po absurdnom rozhodnutí poslancov parlamentu v roku 2001, ktorým povýšili protimenšinové rozkrájanie Slovenska na samosprávne regióny, sa pozornosť súčasnej vlády sústredila na spájanie obcí alebo mestských častí. Dokonca to má byť hlavným motívom reformy samosprávy v rámci tzv. moderného Slovenska. Bohužiaľ, ani vtedy a ani v súčasnosti nedokáže, resp. nechce, vládna koalícia riešiť podstatu lepšieho spravovania štátu. Nechce zásadným spôsobom odstrániť nedostatky, ktoré nás nielen stavajú na koniec rebríčka kvality a dôveryhodnosti verejnej správy, ale ktoré najmä narušujú dôveru obyvateľov v ich štát. Nechce pochopiť, že štát je iba prázdna nádoba, ktorá nemá význam bez participácie obyvateľov a tú je možné dosiahnuť iba vrátením práv a zodpovednosti do ich rúk, do miest a obcí, ktoré si sami spravujú.

Za prechodným úspechom Slovenska po roku 1998 stáli realizácie dvoch stratégií: liberalizácie a decentralizácie, najmä tej finančnej. Finančná autonómia je totiž základom sebavedomia, ktoré umožňuje v určitej miere „ignoranciu“ zo strany miestnej samosprávy voči centrálnej, prípadne regionálnej, vláde. Napriek tomu, že sa nepodarili presadiť viaceré myšlienky podľa pôvodných predstáv decentralizovaného Slovenska, mali a majú realizácie stratégií aj po dvadsiatich rokoch pozitívny vplyv na funkčnosť štátu ako celku a výrazne prispeli k dobiehaniu kvality života obyvateľov vo „vyspelých“ európskych štátoch. Dokonca si dovolím tvrdiť, že posilnením samosprávy si postupne čoraz viac ľudí uvedomuje potrebu zmeny spravovania štátu a nechcú aby ostala iba v réžii politických strán. A aj to je príčinou nárastu počtu nestraníckych primátorov, starostov a poslancov miestnej samosprávy. 

Hlavným cieľom stratégie reformy verejnej správy z roku 1999 bolo obrátenie pyramídy vládnutia a výrazné poslinenie vplyvu občanov na správu štátu, čo zároveň malo prispieť k využitiu ľudského, prírodného aj výrobného potenciálu Slovenska v prospech kvality života obyvateľov miest a obcí. Teda nešlo v prvom rade o to čo pod reformou rozumeli „centralisti“, t. j. vylepšovanie zlej štruktúry, na čo dokázali minúť milióny eur s efektom, ktorý je dnes predmetom kritiky. Bohužiaľ často aj s pomocou „expertov“ rôznych európskych inštitúcií, ktorí nikdy nezažili prerod z autokracie na demokraciu. Cieľom bolo ukotviť do ústavy, okrem horizontálnej, aj vertikálnu deľbu moci. To znamená odovzdať, vrátiť, čo najviac právomocí za správu verejných vecí a tým aj zodpovednosti, občanovi, obci a mestu, kde žije, t. j. najstabilnejšej územnosprávnej jednotke a až potom zlepšovať fungovanie nového modelu správy štátu ako celku.

Zmena spravovania nie je možná bez ochoty a vôle občanov prevziať na seba viac zodpovednosti za svoj život, nespoliehať sa najmä na „štát“ a neodovzdávať ľahkovážne svoje práva na rozhodovanie celoštátnym politikom, ktorým netreba slepo veriť. To chce svoj čas. Posledné prieskumy verejnej mienky, ale aj rastúce občianske aktivity ukazujú, že vnímanie potrebnej zmeny si uvedomuje už viac ako 50% občanov. Zároveň sme svedkami a účastníkmi zmien na globálnej úrovni (pandémia, klimatická zmena...), rastúceho odporu voči tradičným spôsobom spravovania štátu a vyzerá to naozaj tak, že „nič už nebude tak, ako to bolo doteraz“. Preto stojí za zamyslenie, či nie je vhodné pokračovať v realizácii stratégie decentralizácie a spravodlivejšie rozdeliť moc, teda aj zodpovednosť za budúcnosť Slovenska a tým znížiť mieru neistoty, ktorú prinášajú nielen nové podmienky, ale aj nezodpovední politici.

Autor publikácie „30 DÔVODOV prečo pokračovať v decentralizácii a zmeniť vertikálnu deľbu moci“ Viktor Nižňanský argumentuje prečo „Decentralizácia = stratégia pre lepšiu budúcnosť Slovenska“ aj nasledovnými dôvodmi:

  1. Prečo neveriť centrálnym riešeniam.
  2. Regulácia, nadmerné zozákonenie znižuje efektivitu činností územnej samosprávy.
  3. Decentralizácia bola, je a bude predpokladom rozvoja obcí, regiónov a tým Slovenska.
  4. Bez toho aby sme si to uvedomovali decentralizácia už dávno mení náš životný štýl. O to dôležitejšie je konečne obrátiť socialistickú pyramídu vládnutia.
  5. Nádej, že bez zmeny systému, iba zmenou vlády, sa zlepší život na Slovensku, že voľby vygenerujú ideálnych politikov, je ilúziou.
  6. Nestačia kozmetické úpravy súčasného stavu.
  7. Nie je naplnený princíp subsidiarity.
  8. Mestá a obce sú naším domovom, nestačí nám prepožičiavať práva.
  9. Zmena úloh centrálnej vlády, silnejšie mestá a regióny sú nevyhnutnosťou.
  10. Decentralizácia podporuje existenciu silného štátu.
  11. Štát je ako „prázdna nádoba“, ak na jeho fungovaní neparticipujú ľudia.
  12. Cieľom zmeny by nemali byť iba peniaze, ale aj vytvorenie podmienok pre dobré vzťahy.
  13. O čo je reťaz medzi občanom, vládou, parlamentom, výkonnými orgánmi dlhšia, o to menej sa môžu občania, presadiť voči politikom, úradníkom a záujmovým skupinám.
  14. Mali by sme sa zbaviť stereotypov, pretrvávajúcich od čias socializmu.
  15. Trendy ovplyvňujú miestne politiky, preto potrebujeme flexibilné štruktúry s nástrojmi na riešenia.
  16. Zmena megatrendov zvýši význam lokálnych a regionálnych riešení.
  17. Základom predchádzania krízam nie je centralizácia.
  18. Centralizmus vo financovaní obmedzuje využitie potenciálu miest a obcí.
  19. Prevažujú pozitívne dopady decentralizácie na verejný rozpočet.
  20. Spôsob financovania miest a obcí , ale aj regiónov, má mnoho nedostatkov.
  21. Paralelné štruktúry vznikajúce pri decentralizácii možno vnímať nielen ako plytvanie, ale aj formu poistenia.
  22. Decentralizácia je nástroj, ktorý môže prispieť k obnoveniu dôvery v štáte.
  23. Decentralizácia po roku 1989 výrazne prispela k rastu kvality životnej úrovne na Slovensku.
  24. Decentralizácia prispeje k riešeniu klimatickej krízy.
  25. Volení predstavitelia miest, obcí, ale aj vyšších územných celkov, sú v podstate štátnymi „zamestnancami“ nižšej kategórie.
  26. Mestá a obce sú „špecialisti na jednorazové intervencie.
  27. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky neustále zaťažujú mestá a obce novými úlohami.
  28. Nedodržané princípy regionalizácie.
  29. Nekonečná diskusia o regionálnych nerovnostiach, bez akýchkoľvek riešení.
  30. Nízka úroveň spolupráce je zlyhaním centrálnych vlád.

Publikácia na stiahnutie

Vráťme mestám práva

Komunálne výskumné a poradenské centrum n. o., v spolupráci s prizvanými odborníkmi, pripravilo návrh zásad riešenia priorít Únie miest Slovenska, ktoré majú slúžiť predstaviteľom Únie miest na ďalšie rokovania a presadzovanie zmien. Autorom publikácie VRÁŤME MESTÁM PRÁVA (pokračovanie decentralizácie Slovenska) je Viktor Nižňanský, riaditeľ KOM, n.o. Prvá časť 344 stranového dokumentu, „ZHRNUTIE - Pokračovanie reformy verejnej správy z pohľadu Únie miest Slovenska“, je oficiálnym stanoviskom Únie miest Slovenska, ostatné časti sú názormi autora a spoluautorov dokumentu. Zhrnutie schválila a zverejnila Únia miest Slovenska pod názvom „Dozrel čas na zmeny“ na mimoriadnom Sneme Únie miest Slovenska v januári 2020.

Publikácia na stiahnutie

Práva miest a ich ochrana

Publikácia je doplneným a prepracovaným vydaním pôvodnej verzie z rokov 1993 / 1994. Jej vydanie je tiež pripomienkou 25. výročia vzniku ÚNIE MIEST SLOVENSKA. Publikáciu si môžete stiahnuť tu.

Tretia publikácia v sérii nazvanej Rekonštrukcia štátu sa zaoberá nevyhnutnosťou naplnenia princípu subsidiarity, nakoľko zmenou rámcových podmienok nastáva čas, kedy mestá/mestské regióny budú zohrávať pre občana čoraz dôležitejšiu úlohu. Publikácia, vychádzajúc z doterajšieho vývoja osídlenia a očakávaných trendov, odporúča zmeny v správe územia, zásady novej regionálnej politiky a nového systému financovania miest/mestských regiónov.

Publikácia Rekonštrukcia štátu III na stiahnutie.

Rekonstrukcia statu 3

KOM n.o. vydalo publikáciu autora Viktora Nižňanského a spoluautorov Boba Perneckého, Denisy Bartošovej, Evy Wernerovej, Viliama Vavra a Ondreja Boteka,  ktorí prezentujú svoj názor na príležitosti, ale aj ohrozenia mesta, ako aj námety na riešenie takmer všetkých oblastí jeho správy a rozvoja. Publikácia bola zdarma sprístupnená verejnosti, najmä piešťanskej,  18.10. 2018, t.j. viac ako tri týždne pre konaním komunálnych volieb.

Publikáciu si môžete stiahnuť tu.

Piestany 2034

Druhá publikácia o rekonštrukcii štátu sa zaoberá úvahami o zmene politického systému, volebnými systémami a úvahou o úpravách modelu verejnej správy na Slovensku. Návrat ku koreňom demokracie si vyžaduje také zmeny, ktoré umožnia občanom podstatne viac napĺňať čl.2, ods.1 Ústavy a podieľať sa na štátnej moci. Korekciu extrémne zlých rozhodnutí v neprospech občana je možné dosiahnuť vyvážením parlamentnej a priamej demokracie. Najúčinnejšou obranou proti dôsledkom chýb „všemohúcej inštitúcie“ a základom predchádzania krízam nie je centralizácia, ale naopak decentralizácia právomocí a zodpovednosti. Publikácia Rekonštrukcia štátu II na stiahnutie.

 Rekonstrukcia statu II

Úvaha riaditeľa KOM, n. o. sa zaoberá zhrnutím dôvodov, prečo je potrebná „rekonštrukcia štátu“. Predtým ako sa začnú realizovať zásadné zmeny je dôležité aby občania pochopili čo spôsobuje ich problémy a čo môže dlhodobo pomôcť pri ich riešení. Okrem viacerých podnetov na zamyslenie pre tých čo neveria stratégii decentralizácie úvaha upozorňuje aj na potrebu zhody v tom, čo považujeme za službu verejnosti. Publikácia Rekonštrukcia štátu na stiahnutie.

Rekonstrukcia statu

Publikácia Švajčiarskeho helsinského združenia popisuje niektoré vybrané aspekty švajčiarskej ústavy. V žiadnom prípade si nerobí nárok na to, aby bola vedecky fundovaným učením o štáte. Publikácia sa neobracia na odborníkov, ale na širokú verejnosť, zrozumiteľným spôsobom má priblížiť model fungujúcej právnej demokracie. V kapitole I.-III. sú na príklade Švajčiarska popísané základy slobodného štátu: a) základné práva a ich možnosť presadenia., b) budovanie demokratického štátu na pozadí teórií štátneho práva., c) klasické úlohy štátu. Kapitola IV.-VI. pojednáva podrobnejšie o samostatnom Švajčiarsku. Najprv je popísaná metóda zákonodarstva, potom účasť jednotlivca na procese politického rozhodovania a konečne možnosti vytvárania politického názoru.

Breviár demokracie na stiahnutie

Publikáciu si môžete stiahnuť tu: Spravodlivé rozdelenie politickej moci (rozdelenie kompetencií)

Publikácia z januára 2014 na stiahnutie: Zlučovanie a spolupráca obcí

©2014 Komunálne výskumné a poradenské centrum