Je roztomilé ako sa, najmä noví, kandidáti do komunálnych a regionálnych volieb predbiehajú v nápadoch budúceho rozvoja miest, obcí a krajov a pritom radikálne odmietajú zvýšenie miestnych daní a poplatkov, parkovného, dokonca aj obmedzovanie služieb pre občana. Číry populizmus. Ako by nežili v realite a nechápali, že najbližšie roky si opäť raz bude musieť samospráva utiahnuť opasky.

Rast cien energií, osobných a mzdových výdavkov, materiálových nákladov, cien pohonných hmôt, inflácia, náklady na správu a údržbu, rast stavebných nákladov, ale aj zníženie výnosov z dani kvôli vládnym zásahom a nižšie vládne transfery oproti potrebe spôsobia, že výdavky prevýšia príjmy. Inflácia má budúci rok stúpnuť na 22% s dopadom na väčšinu služieb. Síce porastú platy vo verejnom sektore, čo zvyšuje možný výnos územnej samosprávy, ale zároveň ju bude zaťažovať. Netušíme, či sa dôsledky nepremietnu do zamestnanosti v súkromnom sektore. Ceny stavieb porastú a riziko nevyužitia eurofondov, ale aj zdrojov z plánu obnovy, sa zvýši. Je úplne zrejmé, že šetrením nie je možné situáciu zvládnuť. A ak začne územná samospráva šetriť, mala by začať prestať dofinancovávať úlohy, ktoré vykonáva v mene štátu.

Bude potrebné viacrozmerné riešenie. Na jednej strane to budú určite konsolidačné opatrenia v územnej samospráve. Sem patrí zvýšenie efektivity organizácií, využitie možných príjmov, t. j. zvýšenie poplatkov a miestnych daní, ale aj výdavkové škrty. Na druhej strane je zrejmé, že to mestá a obce iba týmito opatreniami a bez pomoci vlády nezvládnu. Dôležitým krokom zo strany štátu je samozrejme zastropovanie energií, ale pokiaľ sa inflácia okamžite nepremietne do poplatkov a príspevkov na služby, budú potrebné zásadnejšie riešenie na úrovni obcí. Tie by však nemali ísť na vrub investičnej činnosti, ktorá jediná pomôže znížiť budúce prevádzkové výdavky. Bude potrebné diferencovať „balíčky pomoci“ zo strany obcí. Dôraz treba klásť na minimalizáciu dopadov v oblasti predškolských a školských zariadení a infraštruktúry. Je potrebné investovať, aby obce pred sebou natlačili rastúci investičný a modernizačný dlh. Už s tým majú skúsenosti. Dôraz by mal byť kladený na investície súvisiace so zmenou klímy, ale aj do sociálnej infraštruktúry.

Ale okrem týchto krátkodobých opatrení sú nevyhnutné také, ktoré zvýšia odolnosť financovania miest a obcí a obmedzia nielen potrebu rôznych, často nezmyslených vládnych balíčkov, ale aj zásahy do finančnej autonómie územnej samosprávy. Opatrenia sa týkajú posilnenia vlastných príjmov miest a obcí, ale aj zmeny finančného vyrovnávania a vytvorenia fondov určených pre modernizáciu, rozvoj, dopravnú infraštruktúru a riešenie dopadov klimatickej zmeny. Bohužiaľ vládna koalícia opäť raz venuje pozornosť iba problémom a témam, ktoré sa naraz vynoria. Plnenie svojich vládnych sľubov, nevyhnutných systémových zmien, odkladá na neurčito. Nie je vraj politická dohoda. Komunikácia o riešeniach s predstaviteľmi územnej samosprávy je nulová, a ak niečo vládna koalícia pripravuje, tak sa jej to darí dobre utajiť. To, že sa dostala do pozície menšinovej vlády je iba jej chyba a nemá žiadne morálne právo vťahovať do marazmu, ktorý spôsobila, aj územnú samosprávu. Ak nedokáže paralelne reagovať na krízovú situáciu a prijímať stredno a dlhodobé opatrenia, je na čase aby zvážila, či škody, ktoré týmto prístupom spôsobí nie sú väčšie ako domnelé benefity pokračovania takéhoto vládnutia.

© 2014-2021 Komunálne výskumné a poradenské centrum