Komentáre

(komentár je inšpirovaný príspevkom prof. Gérard – Francois Dumonta)
Štát má plniť viaceré výlučné úlohy, ktoré nie je vhodné presunúť na územné spoločenstvá. Patrí k nim bezpečnosť obyvateľov, garancia spravodlivosti pre občanov, ale aj sociálna spravodlivosť, t. j. napríklad prístup obyvateľov k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti. Rovnako je výlučnou úlohou orgánov štátu, najmä občanmi volených poslancov NR SR, zabezpečiť spravodlivú deľbu moci v štáte medzi štátnou správou a územnými spoločenstvami (územnou samosprávou). Inými slovami, zabezpečiť územnú spravodlivosť. Americký politický filozof John Rawls v publikácii „Teória spravodlivosti“ definoval jej štyri princípy: sloboda, subsidiarita, solidarita a rovnocennosť. Tie by mala rešpektovať každá legislatíva týkajúca sa územných spoločenstiev, ako aj regionálna politika štátu.

Bohužiaľ, ani 35 rokov od zmeny režimu nedokázali poslanci parlamentu aplikovať tieto princípy do praxe. Dokonca postupne ich porušujú stále viac. Je smutné, že aj stavovské organizácie územných spoločenstiev (obcí), možno nevedomky, k tomu prispievajú. Príkladom môžu byť úvahy o zavedení daňového príjmového mixu a rozširovania dotačných schém namiesto posilnenia vlastných príjmov a apolitických fondov, alebo súhlas s obmedzovaním organizačnej, mzdovej, majetkovej autonómie jednotlivými zákonmi a často aj podzákonnými normami, ale aj zámery aplikovať tzv. český model, čo znamená podriadenie územných spoločenstiev straníckym centrálam. Medzi príklady možno zaradiť aj odmietanie komunálnej reformy, ktorá by umožnila obmedzenie vplyvu štátnej správy v územných spoločenstvách, presunúť viac právomocí na miestnu úroveň, ale aj efektívnejšiu spoluprácu verejného a súkromného sektora.

Doteraz sa na Slovensku nepodarilo prevrátiť „pyramídu“ vládnutia spred roka 1989 a vrchnostenský spôsob spravovania štátu sa ani po troch desaťročiach zásadne nezmenil. Iba vláda jednej strany bola nahradená koalíciou politických strán, ktorých reprezentácie sú často skôr hrobármi ako nositeľmi demokracie. Môžu tak, bohužiaľ, konať aj preto, že veľká časť predstaviteľov územnej samosprávy sa nedokáže postaviť za naplnenie princípov spravodlivej deľby moci v štáte, medzi štátnou správou a územnou samosprávou. A to nie je možné dosiahnuť občasnými štrajkami, podpisovaním memoránd, ale iba zásadnou zmenou pravidiel, teda reformami. Už len strach vysloviť toto slovo hovorí samo za seba.

Princíp slobody
Sloboda obcí patrí k najviac ohrozovaným slobodám. Ich závislosť od svojvôle pár desiatok poslancov NR SR z roka na rok rastie. Ak platí, že každý občan má mať rovnaké nároky na základné slobody, pokiaľ neohrozuje slobodu iných, platí, že aj každé územné spoločenstvo (obec) má mať právo na základné miestne slobody. Zároveň platí, že tieto slobody majú byť čo najrozsiahlejšie, pokiaľ neobmedzujú práva iných územných spoločenstiev. Neexistuje dôvod, aby toto právo záviselo od veľkosti územia (veľkosti obce), preto napríklad aj námety na diferencované rozdelenie samosprávnych kompetencií podľa veľkosti obcí sú zásadným porušením princípu spravodlivosti a porušujú práva občanov, ktorí budú obyvateľmi obcí s obmedzeným rozsahom právomocí.

Princíp subsidiarity
Definuje, že vyššia spoločenská úroveň môže prevziať do svojej zodpovednosti iba tie úlohy, ktoré nemožno plniť lepšie na nižšej úrovni. Dôsledkom jeho naplnenia, pri rešpektovaní princípu slobody, budú samozrejme rozdiely medzi územiami podobne, ako je to medzi jednotlivcami. Rozdiely však neznamenajú nerovnosť. Apropo Slovensko patrí k jedným z najrovnostárskejších štátov sveta. Naviac, využívanie slobody v jednom území môže vytvoriť hodnoty, ktoré budú slúžiť v prospech aj iných území. Napríklad výnosy z rozvoja miest, mestských regiónov, pri rešpektovaní princípov územnej spravodlivosti prispievajú aj k rozvoju vidieckych území. Už dnes platí, že daňoví poplatníci urbanizovaného územia Slovenska výrazne prispievajú chudobnejším regiónom. Naplnenie princípu subsidiarity, spolu so slobodou, vytvára podstatne lepšie podmienky pre inovácie, nové myšlienky vo vidieckom prostredí, pre efektívnu spoluprácu. Preto akékoľvek námety na oslabovanie právomocí miestnych spoločenstiev, namiesto ich zvyšovania, sú porušovaním tohto princípu a ohrozovaním miestnej demokracie.

Princíp solidarity
Aplikácia princípov slobody a subsidiarity neznamená, že by sa nemali zohľadňovať rôzne špecifické problémy, ktoré môžu byť krátko, ale aj dlhodobé (napríklad komplikované topografické podmienky - horské oblasti, problémy marginalizovaných skupín obyvateľstva,..). Tu je úlohou štátu, aby riešil ťažkosti z toho vyplývajúce, najmä vtedy, ak ich sám svojou zlou politikou spôsobil, resp. ak z účinkov opatrení budú profitovať aj iné územia, prípadne štát ako celok. Napríklad: obmedzenie chudoby, zvýšenie dôvery, spolupatričnosti, kúpyschopnosti obyvateľov,... Opatrenia môžu mať rôznu podobu, či už formu daňovo-odvodových úľav (regionálne dane a odvody), rôzne účelové dotačné schémy, regionálne diferencovaný daňovo odvodový systém alebo systém finančného vyrovnávania (Publikácia "Zmena financovania územnej samosprávy" (komunal.eu)).

Princíp rovnocennosti
Každé územie má svoju hodnotu a preto je dôležité aby boli územným spoločenstvám poskytnuté rovnaké príležitosti pri hľadaní spoločného prospechu pre ich obyvateľov, čo by malo byť súčasťou regionálnej politiky štátu (Pracovný dokument "Regionálna politika" (komunal.eu)).

Sme svedkami rastúcej emigrácie z viacerých regiónov, zhoršuje sa dostupnosť obyvateľov vidieckych oblastí k zdravotníckym zariadeniam, do škôl, ale aj k základným potravinám. V 21. storočí nemajú mnohí prístup k verejnému vodovodu a kanalizácii. Pretrvávajú biele miesta, miesta bez prístupu k digitálnym službám, rastie chudoba, čo je vidieť už na prvý pohľad. Úvaha o záchrane vidieka masívnym vysídľovaním z miest a mestských regiónov je mýtus. Jedinou šancou pre vidiek je hľadať svoje nové poslanie – inovovať a to bez naplnenia vyššie uvedených princípov je nereálne. Iba ich naplnenie umožní endogénny rozvoj, využitie miestnych špecifík, tradícií. Súčasťou premeny vidieka musí byť aj rast ochoty spolupracovať, združovať sa, spoločne riešiť mikroregionálne záležitosti a prípadne tam, kde miestni obyvatelia zistia, že im to prinesie výhody, aj zlučovať obce. Preto by mala byť prioritou predstaviteľov územných spoločenstiev realizácia komunálnej reformy a následný tlak na poslancov NR SR, aby rešpektovali vyššie uvedené princípy, aby v súlade s nimi upravili rozdelenie právomocí medzi štátnou správou a územnou samosprávou, aby posilnili a odpolitizovali systém financovania územných spoločenstiev a nie akceptovať, výmenou za drobné ústupky a doplatky opatrenia, ktoré územnú samosprávu oslabujú a posilňujú centralistické chúťky predstaviteľov politických strán.