Možno by bolo najlepšie, keby komisia pre reformu verejnej správy pri ministerstve vnútra, ktorá v tichosti začala svoju činnosť, aj v tichosti skončila. Predišli by sme narastaniu chaosu a nezapaľovala by ďalšie ohniská sporov. Komisia doteraz pracovala utajene a výstupy vraj zverejní na jeseň. Už jej prvý výstup na facebooku štátneho tajomníka mi pripadá ako ten vtip o niektorých vedcoch: vedec stratí kľúče na ulici. Nehľadá ich však na miestach kde sa pohyboval, ale pri najbližšej svietiacej lampe.

Čítať ďalej...

Koaliční poslanci predložili novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Podľa predkladateľov má novela za cieľ zabrániť šikanovaniu developerov rôznymi špekulantmi. Jej odporcovia hovoria o hanebnom návrhu, ktorý obmedzuje práva verejnosti a zvýhodňuje developerov a nerieši to, čo má riešiť. Okrem iného konštatujú: "Porazenými budú tí, ktorí konzistentne a dlhodobo chránia životné prostredie a nedajú sa nijako kúpiť. Práve oni sú dnes najväčšou prekážkou pre neserióznych developerov. Návrh štvorice koaličných poslancov pomôže developerom odstrániť túto prekážku z cesty.".

Čítať ďalej...

Niektorí kandidáti na primátorov majú síce uvedené trvalé bydlisko v meste, kde kandidujú, ale bývajú v inej obci. Majú pravdu v tom, že neporušujú žiadny zákon. Hovorca Združenia miest a obcí Slovenska to označil za balamutenie voliča. Podľa neho človek by mal kandidovať tam, kde žije, lebo problémy pozná najlepšie.

Čítať ďalej...

Opakovane treba pripomenúť, že sa nachádzame v bode zlomu. Existujú iba dve cesty. Jednou je udržať to doterajšie za každú cenu, s obrovskými nákladmi a s vedomím, že tak či tak nám to nepomôže a tou druhou je využiť súčasnú krízovú situáciu na naštartovanie zmien a investovania do budúcnosti.

Čítať ďalej...

V prvej časti trilógie „Rekonštrukcia štátu“ (podtitul „Prečo je dôležitá vertikálna deľba moci“), píšem o potrebe zbaviť sa, vzhľadom na zásadné spoločenské zmeny a nové trendy, stereotypov. Je to predpoklad predchádzaniu kríz a snáh o autoritatívne riešenia. Vzhľadom na rýchlo sa meniace podmienky musíme definovať princípy nového spravovania a usporiadania štátu, prehodnotiť jeho politický systém. Potrebujeme odmietnuť unifikované riešenia, podporovať diferenciáciu, zmeniť v mnohých oblastiach centrum rozhodovania. Potrebujeme nové politické elity, ktoré chápu zásadnú transformáciu spoločnosti vyvolanú zmenou rámcových podmienok. Tie však nevzniknú, pokiaľ bude zachovaný súčasný systém spravovania štátu. To čo nepotrebujeme, je centralizmus, koncentrácia právomocí, ale najmä zodpovednosti, za budúcnosť v rukách štátnej správy a poslancov parlamentu s minimálnou legitimitou od občanov.

Čítať ďalej...

Tak sa nám na TA3, dvaja lídri, ktorí prispievajú k chaosu na Slovensku, rozohnili. Jeden z koalície a druhý z opozície, pričom sa zhodli, že takto sa vládnuť nedá a je potrebné nanovo rozdať karty. Svoje presvedčenie podporili tým, že z politických hádok energia, ani chleba nezlacnie. Jeden sa dokonca vyjadril, že ho to „serie“, aby to pochopili aj jeho voliči. Rovnako sa zhodli, že na mnohé veci majú iný názor, ale na komunálnej úrovni môže spolupracovať s každým. Podľa nich tam asi netreba mať žiadny názor, stačí žehliť a naprávať hlúposti, ktoré „verchuška“ schváli.

Pri počúvaní diskusie mi nevdojak napadol výrok Josepha Schumpetera z roku 1942, podľa ktorého mnohí ľudia, ktorí sa dali na politickú dráhu, „klesli na najnižšiu úroveň myslenia a konajú tak, že v iných oblastiach by sa to považovalo za infantilné“.

Čítať ďalej...

Slovensko patrí k štátom s najväčšou nespokojnosťou a naštrbenou dôverou, napriek tomu, že tiež patríme k tým úspešnejším štátom sveta. Otázka znie prečo. Asi platí, podobne ako v iných štátoch, že polarizácia je už za nami a spoločnosť sa štiepi na viac fragmentov. Od tých, čo sú za vodou, až po tých, ktorým zmeny v spoločnosti spôsobujú chudobu.

Čítať ďalej...

Ako konštatuje vo svojom texte „O pôsobnosti obce“ JUDr. Peter Kukliš: „obec nie je homogénnou súčasťou občianskej spoločnosti a nie je, prirodzene, ani súčasťou štátneho mechanizmu. Je to de facto samosprávna verejnoprávna korporácia odlišná od štátu“.

Dá sa tiež povedať, že obec je spoločenstvom obyvateľov, ktoré si má spravovať záležitosti v území, ktoré obývajú. Samozrejme v súlade so zákonmi. Bohužiaľ, mnohé z nich často samosprávu skôr obmedzujú, namiesto toho, aby schopnosti a angažovanosť ľudí využili v prospech štátu.

Čítať ďalej...

„Slovensko je typická vidiecka krajina, v ktorej úvahy o mestských regiónoch nesú v sebe viac rizík, ako pridanej hodnoty“. Aj takéto strašenie a spochybňovanie, bez argumentácie, odznelo zo strany ZMOS, pri prezentácii potreby osobitnej koncepcie rozvoja vidieka. Vidieka, ktorému vraj Vláda nevenuje pozornosť a zaoberá sa iba „mestskou politikou“. To znie tak, akoby slovenské mestá boli voči vidieku privilegované, pričom je to práve naopak. Kvôli zlej regionálnej politike vlády a obmedzovaniu územnej samosprávy majú slovenské mestá podstatne horšie podmienky ako väčšina európskych miest.

Čítať ďalej...

Tri poznania. Tým prvým je, že sa poskladáme z našich daní aj tým, ktorí to nepotrebujú na úkor tých, čo to potrebujú. Druhým, že mestá, obce, ale aj „vucky“, budú mať menej peňazí akoby mali a mohli mať a doplatia na to všetci. Aj tí čo dostanú, aj tí, ktorým sa neušlo. A tým tretím je poznanie, že v súčasnom politickom systéme nemôžu byť obce a mestá partnerom štátnej moci, s výnimkou pani prezidentky. Jej predstavitelia nechcú akceptovať, že územná samospráva nie je súčasťou štátnej správy, že jej volení predstavitelia zastupujú záujmy obyvateľov Slovenska a určite o potrebách a problémoch vedia viac ako štátny aparát. Mnohí vidia miestnych a regionálnych politikov ako svojich konkurentov, chovajú sa povýšenecky a zneužívajú svoje postavenie, čo sa dá najlepšie cez kontrolu tokov verejných zdrojov. Či už štátnych alebo európskych. Výsledok je pre občanov slovenských obcí a miest neradostný.

Čítať ďalej...

© 2014-2021 Komunálne výskumné a poradenské centrum