SILNÁ ÚZEMNÁ SAMOSPRÁVA JE POISTKOU DEMOKRACIE A ÚSPECHU SLOVENSKA

Reality show, ktorej hviezdami sú predstavitelia parlamentných politických strán, pokračuje. Občania ešte nestrávili predchádzajúci diel a už je tu nový. Hra na lepších a horších demokratov naberá na sile, pričom aktérom uniká, že zásadné spoločenské zmeny, nové trendy, vrátane klimatickej zmeny, technologický vývoj a s tým súvisiaca zmena prevládajúceho procesu výroby, si vyžadujú nielen zmeny sociálne, ale aj zmenu spravovania štátu. Jeho politickej štruktúry, rozdelenia právomocí a zodpovednosti v štáte. Nielen tej horizontálnej, ale aj vertikálnej.

PÁR POZNÁMOK K VOLEBNEJ KAMPANI 2022

Nechcem sa primárne vyjadrovať k formátu televíznych debát kandidátov do orgánov obcí a vyšších územných celkov. Moju úctu však majú najmä tí, čo sa jej nezúčastnili, niektorí súčasní primátori a predsedovia. Vyvarovali sa naplneniu známeho: „nediskutuj na verejnosti s hlupákom, ľudia si vás môžu pomýliť“. Samozrejme úctu majú aj tí, ktorí prišli. Od protikandidátov sa dozvedeli, že sa „vlastne nemali ani narodiť“ a všetko robili zle, ale upokojiť ich snáď môže iba skutočnosť, že sa to dozvedeli najmä od takých, ktorí väčšinou netušia čo chcú zmeniť.

ENERGETICKÁ KRÍZA A INFLÁCIA POSTIHNÚ OBCE VIAC AKO COVID

Je roztomilé ako sa, najmä noví, kandidáti do komunálnych a regionálnych volieb predbiehajú v nápadoch budúceho rozvoja miest, obcí a krajov a pritom radikálne odmietajú zvýšenie miestnych daní a poplatkov, parkovného, dokonca aj obmedzovanie služieb pre občana. Číry populizmus. Ako by nežili v realite a nechápali, že najbližšie roky si opäť raz bude musieť samospráva utiahnuť opasky.

SUBSIDIARITA MÁ PLATIŤ AJ PRI ODMEŇOVANÍ V OBCIACH A MESTÁCH

Návrh poslanca mestského zastupiteľstva v Poltári, na zníženie platu primátorky/primátora, vyvolal verejnú diskusiu či je to v súlade so zákonom, alebo o tom, či si vôbec poslanec vie predstaviť, čo to znamená byť zodpovedný za 4300 kompetencií. Ako vo väčšine prípadov, aj v tomto sa mi javí tento druh diskusie úplne irelevantný. Na jednej strane je pravda, že existuje zákon, ktorý treba dodržiavať. Na druhej strane budenie dojmu, že plnenie 4300 kompetencií padá v meste na plecia primátorky/ primátora až tak nevystihuje realitu. V žiadnom prípade však týmto nechcem znižovať dôležitosť starostov/starostiek, primátorov/primátoriek, najmä v súčasnom období a pri budúcich očakávaniach.    

ÚVAHY KOMISIE PRE REFORMU VEREJNEJ SPRÁVY NEVEŠTIA NIČ DOBRÉ

Možno by bolo najlepšie, keby komisia pre reformu verejnej správy pri ministerstve vnútra, ktorá v tichosti začala svoju činnosť, aj v tichosti skončila. Predišli by sme narastaniu chaosu a nezapaľovala by ďalšie ohniská sporov. Komisia doteraz pracovala utajene a výstupy vraj zverejní na jeseň. Už jej prvý výstup na facebooku štátneho tajomníka mi pripadá ako ten vtip o niektorých vedcoch: vedec stratí kľúče na ulici. Nehľadá ich však na miestach kde sa pohyboval, ale pri najbližšej svietiacej lampe.

JEDINÍ, KTO MA MANDÁT ROZHODOVAŤ O VÝSTAVBE V OBCI, SÚ JEJ OBČANIA

Koaliční poslanci predložili novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Podľa predkladateľov má novela za cieľ zabrániť šikanovaniu developerov rôznymi špekulantmi. Jej odporcovia hovoria o hanebnom návrhu, ktorý obmedzuje práva verejnosti a zvýhodňuje developerov a nerieši to, čo má riešiť. Okrem iného konštatujú: "Porazenými budú tí, ktorí konzistentne a dlhodobo chránia životné prostredie a nedajú sa nijako kúpiť. Práve oni sú dnes najväčšou prekážkou pre neserióznych developerov. Návrh štvorice koaličných poslancov pomôže developerom odstrániť túto prekážku z cesty.".

BALAMUTENIE VOLIČOV, ALEBO NEZMYSELNÁ ÚPRAVA V ZÁKONE

Niektorí kandidáti na primátorov majú síce uvedené trvalé bydlisko v meste, kde kandidujú, ale bývajú v inej obci. Majú pravdu v tom, že neporušujú žiadny zákon. Hovorca Združenia miest a obcí Slovenska to označil za balamutenie voliča. Podľa neho človek by mal kandidovať tam, kde žije, lebo problémy pozná najlepšie.

BEZ LÍDROV, AJ NA KOMUNÁLNEJ ÚROVNI, ZMENU NEČAKAJME

Opakovane treba pripomenúť, že sa nachádzame v bode zlomu. Existujú iba dve cesty. Jednou je udržať to doterajšie za každú cenu, s obrovskými nákladmi a s vedomím, že tak či tak nám to nepomôže a tou druhou je využiť súčasnú krízovú situáciu na naštartovanie zmien a investovania do budúcnosti.

JE NAJVYŠŠÍ ČAS TENTO ŠTÁT ZALOŽIŤ ODZNOVA

V prvej časti trilógie „Rekonštrukcia štátu“ (podtitul „Prečo je dôležitá vertikálna deľba moci“), píšem o potrebe zbaviť sa, vzhľadom na zásadné spoločenské zmeny a nové trendy, stereotypov. Je to predpoklad predchádzaniu kríz a snáh o autoritatívne riešenia. Vzhľadom na rýchlo sa meniace podmienky musíme definovať princípy nového spravovania a usporiadania štátu, prehodnotiť jeho politický systém. Potrebujeme odmietnuť unifikované riešenia, podporovať diferenciáciu, zmeniť v mnohých oblastiach centrum rozhodovania. Potrebujeme nové politické elity, ktoré chápu zásadnú transformáciu spoločnosti vyvolanú zmenou rámcových podmienok. Tie však nevzniknú, pokiaľ bude zachovaný súčasný systém spravovania štátu. To čo nepotrebujeme, je centralizmus, koncentrácia právomocí, ale najmä zodpovednosti, za budúcnosť v rukách štátnej správy a poslancov parlamentu s minimálnou legitimitou od občanov.

NESCHOPNOSŤ SPRAVOVAŤ ŠTÁT NEZMENÍ NOVÁ VLÁDA, ALE IBA ZMENA SYSTÉMU

Tak sa nám na TA3, dvaja lídri, ktorí prispievajú k chaosu na Slovensku, rozohnili. Jeden z koalície a druhý z opozície, pričom sa zhodli, že takto sa vládnuť nedá a je potrebné nanovo rozdať karty. Svoje presvedčenie podporili tým, že z politických hádok energia, ani chleba nezlacnie. Jeden sa dokonca vyjadril, že ho to „serie“, aby to pochopili aj jeho voliči. Rovnako sa zhodli, že na mnohé veci majú iný názor, ale na komunálnej úrovni môže spolupracovať s každým. Podľa nich tam asi netreba mať žiadny názor, stačí žehliť a naprávať hlúposti, ktoré „verchuška“ schváli.

Pri počúvaní diskusie mi nevdojak napadol výrok Josepha Schumpetera z roku 1942, podľa ktorého mnohí ľudia, ktorí sa dali na politickú dráhu, „klesli na najnižšiu úroveň myslenia a konajú tak, že v iných oblastiach by sa to považovalo za infantilné“.