Komentáre

Slovenské mestá a obce, najmä vďaka vládnej podpore udržania pracovných miest počas pandémie, nedopadli až tak zle, ako možno očakávali. Určite sa v niektorých z nich prejaví výpadok miestnych daní a poplatkov, ale systém financovania obcí a regiónov naviazaný na daň z príjmu fyzických osôb sa ukázal ako dobré riešenie, práve vďaka rozhodnutiu vlády. V iných štátoch, s inými mechanizmami, mestá a obce zápasia s vážnejšími problémami.

So zvládaním pandémie sa na stôl dostáva otázka, čo po skončení programu pomoci, aký to bude mať dopad aj na mestá a obce. Určite bude dôležité rozhodnutie centrálnej vlády, či bude pri zastavení podpory postupovať plošne, alebo selektívne. Nové pravidlá môžu viesť k prechodnému výpadku výnosov daní spôsobené napríklad bankrotmi firiem, ktoré sa už nedokážu prispôsobiť novým podmienkam a s dopadom na zamestnanosť. A teda aj na príjmy územnej samosprávy. Významnú úlohu tiež zohrá schopnosť vládnej garnitúry rozhodnúť sa správne v dileme, či obnovovať „staré a nefunkčné“, alebo budúcnosť Slovenska postaviť na podpore inovácií a pomocou nej zvyšovať konkurencieschopnosť štátu ako celku, ale aj jeho regiónov. Obnova prežitého je, podľa mňa, cestou do pekla. Na druhej strane, selektívna podpora si vyžaduje stratégiu, sektorovú, ale aj regionálnu. Akékoľvek rozhodnutie bude mať svoj regionálny priemet a vzhľadom na existujúce disparity je vysoký predpoklad, že na to doplatia, ak nezmeníme regionálnu politiku, opäť tie najchudobnejšie regióny. A tu má MIRRI SR jedinečnú šancu, ale aj povinnosť, preukázať svoju opodstatnenosť a nastaviť úplne nové podmienky, s pomocou Plánu obnovy a najmä Partnerskej dohody na roky 2021 – 2027 pre udržateľný rozvoj regiónov. Predpokladom je zásadná zmena doteraz navrhovaného prístupu k využitiu eurofondov.

V prvom rade je potrebné odstrániť nezmysel, aby sa integrované územné stratégie pripravovali na celé územie vyšších územných celkov. Už zo svojej podstaty integrácie investícií, ale aj vzhľadom na potrebu odstraňovania regionálnych disparít, je potrebná koncentrácia zdrojov do centier územného rozvoja. Pod nimi rozumieme jadrové mestá a územia splňujúce kritériá pre vymedzenie mestského/metropolitného regiónu. Vzhľadom na nezmyselnosť vymedzenia súčasných vyšších územných celkov, ich hranice by nemali byť prekážkou stanovenie homogénnych regiónov. Homogénnych preto, lebo disparity je potrebné porovnávať a riešiť medzi homogénnymi a nie politicky vymedzenými regiónmi. V týchto územiach, na základe stratégie odlišnej podľa miestnych podmienok, budú definované investície, ktoré posunú územie vpred po stránke ekonomickej, ale aj dostupnosti a kvality služieb. Na projekty v rámci stratégií bude možné čerpať zdroje zo všetkých piatich cieľov definovaných Európskou komisiou a budú podporené aj zdrojmi z Plánu obnovy. Tu je možné realizovať nové inovatívne projekty, investície, ktoré budú prispievať nielen regiónu, ale aj k rozvoju Slovenska ako celku. Zatiaľ existuje dohoda, na základe návrhu Únie miest Slovenska a akceptácie zo strany MIRRI, na 16 takýchto územiach mestského rozvoja. Či ich nakoniec nebude aj o pár viac nie je teraz rozhodujúce, nakoľko budú môcť získať zdroje z „väčšieho balíka“. Rovnako nie je dôležité, či bude v niektorom VUC viac a v inom menej takýchto území a či nebudú existovať aj územia prekračujúce hranice VUC. Byrokracia nemá čo brániť rozvoju a dohoda o spolupráci je v rámci zákonov možná.

Po druhé, je potrebné zmeniť filozofiu participácie sociálno – ekonomických partnerov. Ich účasť pri tvorbe stratégií, projektov,... je neodmysliteľná, ale rozhodnutia musia ostať výhradne v rukách občanov a nimi volených zástupcov.

Po tretie. MIRRI by malo vytvoriť v každom z centier podpornú infraštruktúru pre prípravu stratégie, ale aj následných projektov. Má na to zdroje, vie zabezpečiť „vzdelanie“ a v každom regióne existujú ľudia, čo majú schopnosti a znalosti miestnych podmienok. Stačí ich nájsť, osloviť a zapojiť do procesu. Na konkrétnu úlohu s merateľnými výsledkami a na dobú určitú. Dôležité je, aby ich činnosť nebola závislá výhradne od lokálnych zdrojov, aj z dôvodu objektivity výstupov. Nakoniec ich výstupy musia, tak či tak, schvaľovať lokálne zastupiteľské orgány.

Aby nevznikol dojem, že týmto rozhodnutím utrpí „vidiek“. Po prvé z hľadiska európskych porovnaní urbanizácie je takmer celé Slovensko „vidiek“. Po druhé v každom zo 16, alebo viac, homogénnych regiónov bude veľký počet väčších aj menších obcí. Každý takýto región bude aj následne poskytovať služby občanom aj mimo tohto územia, lepšie ako teraz a jeho rozvoj určite zlepší ich dostupnosť. Tak či tak veľký rozsah služieb poskytujú obyvateľom obcí už dnes mestečká a mestá. Po tretie existujú aj iné formy pomoci pre odľahlejšie vidiecke územia, či už vo forme úľav alebo dotácií zo štátneho rozpočtu alebo z eurofondov. Po štvrté, hrať sa na autonómne obce, odmietať zlučovanie, ale aj spoluprácu a poberať rôzne finančné podpory z iných jurisdikcií, neobstojí. Nemôže to byť brzdou efektívneho využívania eurofondov. Je úlohou centrálnej vlády, ale aj vuciek spoluzodpovedných za regionálny rozvoj spravovaného územia, aby hľadali riešenia, ale nie na úkor iných miest a obcí. Ak ich nedokážu presvedčiť o spolupráci o spájaní sa, nech ich problémy financujú zo svojich rozpočtov.

Apropo. ZMOS správne poukazuje na „potravinové púšte“. Existujú aj v iných a vyspelejších štátoch, napr. v SRN. ZMOS očakáva podporu od štátu. Preferujem skôr iné spôsoby ako prehlbovať dotačné mechanizmy a tým závislosť obcí na centrálnej vláde, ale treba si klásť aj otázku načo máme Program rozvoja vidieka. Akú vidiecku politiku robí príslušné ministerstvo, na čo používa zdroje, ak v iných štátoch aj tieto môžu slúžiť pre riešenie problémov obyvateľov takýchto území. Na dostupnosť služieb v nich, či už obchodov, pošty, zdravotníctva,... na motiváciu, podporu verejno-súkromných partnerstiev,....

Bohužiaľ opäť raz sa centrálne inštitúcie zaoberajú sami sebou, za úspech považujú snahy o medziministerskú koordináciu a potom niet času na prácu v území a s územím. Ako inak to môže dopadnúť s odstraňovaním disparít ak máme jedno ministerstvo pre regionálny rozvoj, iné pre rozvoj vidieka, tretie pre mestský rozvoj, vyššie územné celky bez peňazí a kompetencií, inštitúcie pre riešenie rómskej problematiky, ako keby táto nebola súčasťou regionálneho, miestneho a vidieckeho rozvoja a k tomu si každý rezort hrá svoju pesničku. Raz napríklad podporí opravu hradov a potom ju zase zruší, lebo zrazu zistí, že má iné priority a niekto iný viac kričí. A je sekundárne, aký to bude mať dopad na obec, mesto, dobrovoľníkov,..... Nehovoriac a stratégiách prerozdeľovania rôznych fondov vrátane rezerv predsedu vlády a vlády ako celku.

Udržiavanie „demižónovej metódy“ financovania regiónov, je tým najlepším nástrojom pre niektorých politikov, uvažujúcich o znovuzvolení. Tiež stále platí heslo „(pre)rozdeľuj a panuj“. Bohužiaľ, ani tlak zdola nie je dostatočný, pretože centrálna moc má stále dosť nástrojov na jeho otupenie. Výsledkom je mapa rastúcich regionálnych nerovností, chudoby a vysídľovanie juhovýchodného Slovenska. Šíriť bludy, že to zachránia rôzne balíčky, cestovný ruch, je krajné nezodpovedné. Desiatky rokov takto podporované juhovýchodné regióny Slovenska chudobnejú. Naviac hraničia s chudobnejšími regiónmi susedných štátov a buď sa k nim nadlho priradia a stanú sa iba zdrojom zostatkov kvalifikovanejšej pracovnej sily pre susedov, alebo sa stanú akýmsi „Hainburgom“ aj pre susedov spoza „Schengenu“.

Ešte nie je neskoro nastaviť nové mechanizmy, ale strácať čas o % zastúpeniach v Partnerských komisiách na prerozdeľovanie zdrojov je, ak nemáme jasno či chceme urobiť krok späť alebo dopredu, trestuhodné. Pričom individuálne záujmy, ale aj záujmy regionálnych politikov prerozdeľovať bez plnej zodpovednosti za rozvoj územia, by nemali ovplyvniť regionálnu politiku štátu. Treba vrátiť právomoci, ale aj zodpovednosť občanom, ich obciam a regiónom a zásadne zreorganizovať centrálnu úroveň spravovania štátu. Existencia MIRRI bude opodstatnená iba vtedy, ak sa stane naozaj nositeľom novej regionálnej politiky. Ak sa sústredí na nové inovatívne prístupy rozvoja regiónov, na dlhodobý plán investícií centrálnej úrovne, ktoré bude možné previazať s tými regionálnymi a miestnymi, keď už to má v názve. Ak vytvorí nové pravidlá financovania regiónov, ktoré budú predvídateľné, dlhodobé a s minimálnym vstupom straníckej politiky.