Komentáre
- Podrobnosti
Mestá s vlastnou MHD a odborári zorganizovali výstražný štrajk, lebo im štát nechce poskytnúť dotáciu na straty spôsobené pandémiou. Tí čo ju dostali, sú ostro proti, aby sa im neznížil ich podiel na celkovej sume. Ministerstvo dopravy odkázalo mestám nech si to zaplatia a Ministerstvo financií sa teraz zamýšľa.
V rámci nášho čierno – bieleho prístupu, pomaly ku všetkému, sa začala deliť doprava na tú dobrú (hromadná verejná doprava osôb, cyklo, železnica) a na tú zlú (osobné automobily, lietadlá,...). To sú iba dva posledné príklady, ktoré by mali slúžiť k tomu, aby vznikla seriózna diskusia o tom, aké sú skutočné náklady na jednotlivé segmenty dopravy v konkrétnom území.
Myslím, že neexistuje univerzálne riešenie pre každý región, každé veľké mesto, jednotné riešenie pre celý štát a preto treba každý projekt posudzovať osobitne. Neustále sme svedkami akéhosi „stádového efektu“, bez stanovenia jasných výhod a nevýhod foriem dopravy pre konkrétne územie.
Po druhé. Trvalo udržateľný rozvoj sa skladá z troch segmentov a treba hľadať ich vyváženosť. Ak podľahneme eufórii enviroriešení, môže nás to stáť omnoho viac v oblasti sociálnej / spoločenskej a ekonomickej / hospodárskej.
Po tretie. Treba mať jasno v tom, či tí, čo využívajú dopravu, majú platiť plnú výšku nákladov. Výpadok príjmov na celoštátnej úrovni, ale aj v mestách a obciach, je enormný a zbytočne si klameme, že to nič nestojí. Prikláňam sa k tvrdeniu, že verejná doprava je služba a kto nemá na jej úhradu, ten by ju nemal využívať.
Po štvrté. Do ceny jednotlivých segmentov dopravy je potrebné započítať všetky výdavky: infraštruktúru, prevádzku, dopady na životné prostredie, na zdravie, dôsledky nehodovosti, výdavky na minimalizáciu dopadov hluku,... Možno by sme dospeli k tomu, že náklady v prepočte na osobu, alebo tonu a kilometre by ukázali, že dnes tak jednoznačne preferovaný prechod na verejnú hromadnú dopravu by vo viacerých mestách, regiónoch, výrazne ohrozil trvalú udržateľnosť ich rozvoja.
Po piate. Technologický rozvoj v automobilizme (elektromobilita, vodík) bude znamenať zmenu vo výnose z daní a to dopadne na financovania infraštruktúry. Zároveň príde k zníženiu dopadov osobnej dopravy na životné prostredie, čo oslabí ekologický argument.
Všetci čo profitujú zo súčasného systému, ale aj tí, ktorí profitujú dnes na agende zmeny, majú protiargumenty. Je však na tých, ktorí rozhodujú o verejných zdrojov, aby zabezpečili objektivizáciu argumentov pre a proti, nákladovosť jednotlivých foriem dopravy a tým umožnili mestám a regiónom získať údaje pre rozhodovanie o čo najlepšom riešení. Možno sa mýlim a takéto údaje existujú. Potom ich stačí zverejniť a odkomunikovať. Na mieste sú tak či tak viaceré otázky:
- Naozaj má byť dôvodom podpory verejnej dopravy odľahčenie od individuálnej, nemôže sa stať, že keby nebolo individuálnej dopravy, ktorú nepodporujeme, skrachuje tá verejná?
- Naozaj má byť podporovaná verejná doprava, pretože umožňuje spojenie s odľahlými regiónmi a ak áno, prečo potom podľa rovnakej logiky nepodporujeme telekomunikačné siete alebo obchod, nezdvojnásobíme platy lekárom na vidieku, .....?
- Je dôvodom podpory dochádzka do zamestnania, ľudia sú predsa z dôvodu svojej práce závislí aj na iných veciach a tie nepodporujeme,
- Platí argument, že rastom cien sa zníži dopyt po verejnej doprave? Aktuálne túto otázku položili médiá v prípade Bratislavy. Argument je falošný, pretože kto nemôže zaplatiť reálnu cenu, nemá cestovať. Každý kilometer „zadarmo“, ktorý poskytneme cestujúcemu je ekonomický a aj ekologický nezmysel. A to platí pre všetky druhy prepravy.
Vnímam, že so mnou nebudú súhlasiť mnohí „sociálne cítiaci“ politici. Ak pre svoje názory získajú podporu väčšiny verejnosti a presadia ich, je to výsledok postoja ľudí, ale aj politického systému, v ktorom žijeme. Napriek výsledku si občania, ktorí sa na verejnú dopravu skladajú, zaslúžia relevantné a pravdivé informácie. Aj preto aby sa mohli zodpovedne rozhodovať.