Komentáre
- Podrobnosti
Najvyšší kontrolný úrad potvrdil, že podpora najmenej rozvinutých okresov prostredníctvom regionálneho príspevku problém nerieši. Na úvod citát z Kontrolnej správy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ):
„Hlavným cieľom akčných plánov bolo znížiť mieru nezamestnanosti v danom okrese podporou vytvorenia stanoveného počtu pracovných miest. Merateľným ukazovateľom bol počet vytvorených pracovných miest. Na financovanie úloh akčných plánov bolo plánované využiť najmä zdroje z EÚ. Regionálny príspevok bol považovaný za doplnkový zdroj financovania. Každý okres mal v akčných plánoch definované priority a opatrenia podľa svojich podmienok, pričom počet vytvorených pracovných miest nebol podmienkou poskytnutia regionálneho príspevku a pre regionálny príspevok neboli nastavené žiadne merateľné ukazovatele. Uvedené vedie k legitímnej otázke, či nastavené procesy pri poskytovaní regionálneho príspevku dokázali vybrať tie najvhodnejšie projekty pre zvýšenie zamestnanosti v regióne alebo jeho rozvoja.“
V tejto správe zameranej na obdobie rokov 2016 – 2020 NKÚ okrem iného konštatuje neefektívnosť a neúčinnosť tohto nástroja štátu na odstraňovanie regionálnych rozdielov, komplikovanosť a časovú náročnosť procesu a najmä na to, že výsledkom nebolo zníženie miery nezamestnanosti a nástroj neprispel k rozvoju okresu. Za signifikantné možno považovať aj iné konštatovanie: „Z postupov pri tvorbe návrhu ročných priorít bola zrejmá snaha dostať finančné prostriedky do regiónov. Akokoľvek bola takáto snaha z pohľadu zaostalých regiónov legitímna, riešenie zvyšovania zamestnanosti napr. nákupom traktora, vybudovaním čistiarne odpadových vôd či výmenou zastaranej výrobnej alebo spracovateľskej technológie v súkromnej spoločnosti, nemožno považovať za adekvátne“.
Z vyjadrení nového vedenia MIRRI je zrejmá snaha o zlepšenie systému a o nastavenie nových lepších pravidiel. Je smutné, že sa ani po desiatkach rokoch nevieme poučiť z chýb minulosti. Už počas socializmu sa začal príbeh súčasných hladových dolín centrálnym plánovaním ekonomiky, rozmiestňovaním fabrík bez ohľadu na miestny potenciál. Všetky centrálne zásahy po roku 1989 viedli iba k prehlbovaniu regionálnych disparít a trvala udržateľnosť opatrení bola mizivá. Stačí sa pozrieť na dopady akejkoľvek krízy, aj tejto pandemickej, alebo porovnať najmenej rozvinuté okresy za posledných 30 rokov. Zameranie nástroja na riešenie nezamestnanosti je omylom od počiatku, pretože rast pracovných miest má byť výsledkom kvalitnej stratégie a trvalo udržateľných projektov využívajúcich najmä miestny potenciál. Situácia sa bude opakovať dovtedy, pokiaľ konečne centrálna moc nepochopí, že iba odovzdaním právomocí do územia, ponechaním zdrojov v území, novým systémom vyrovnávania disparít zo štátneho rozpočtu a využitím eurofondov pre inovácie aj vo vidieckom priestore, je možné zmierniť pretrvávajúce rozdiely a využitie verejných zdrojov sa dostane pod väčšiu kontrolu obyvateľov žijúcich v týchto regiónoch.