Komentáre
- Podrobnosti
Počas éry samostatnosti dokázal slovenský parlament prijať viacero rozhodnutí, ktoré poškodili nielen predkladateľov, ale najmä značný podiel obyvateľov Slovenska. Jedným z nich bolo rozdelenie Slovenska na osem samosprávnych krajov. Od roku 2021 sa to preukázalo viackrát, naposledy v súvislosti s presunom eurofondov.
Podľa informatívneho materiálu, ktorý vláda vzala na vedomie, chce ministerstvo regionálneho rozvoja presunúť do Bratislavského samosprávneho kraja takmer miliardu eur. Využíva pritom pravidlo flexibility v eurofondových pravidlách, ktoré umožňuje podporiť bohatší región na úkor chudobnejších. Uvidíme, čo na Brusel.
Nejde mi o to posudzovať argumenty MIRRI. Polemizovať o tvorbe alebo vykazovaní HDP, alebo o „problémových okresoch“ v okolí Bratislavy, ktoré v čase diskusií o územnosprávnom členení, napriek upozorneniam, trvali na tom, že chcú byť súčasťou Bratislavy. Alebo pripomínať, že vtedajšia vláda nechcela bojovať za definovanie jedného územia, celého Slovenska, pre čerpanie eurofondov. Za diskusiu by stálo aj kto na koho dopláca. Či Bratislavský kraj na ostatné regióny alebo opačne. Takisto deklarácia o výhodách podpory vedy a výskumu v Bratislave pre celé Slovensko by si zaslúžila nejaké dáta. Tiež som presvedčený, že zdroje EÚ by sme mali v maximálnej miere využívať pre vedu, výskum, inovácie a o vyrovnávanie regionálnych disparít by sa mali postarať slovenské verejné rozpočty. Otázkou je tiež, či sa majú tieto zdroje koncentrovať v jednom regióne alebo či nie je lepšie podporovať centrá inovácie práve v tzv. znevýhodnených regiónoch, najmä ak máme desať rokov na čerpanie zdrojov. Ide však najmä o to, že nezmyselné rozhodnutie v minulosti iba zvyšuje náročnosť hľadania riešení a zbytočne zakladá nové a nové spory v území.
V prípade čerpania eurofondov problémy často spočívajú v rozhodnutí poslancov Národnej rady Slovenskej republiky povýšiť osem administratívnych celkov, pôvodne navrhnutých pre agendu štátnej správy. Kvalitu a efektivitu spravovania v samosprávnych celkov určujú úplne iné kritériá, ako je to v prípade výkonu štátnej správy. V koncepcii decentralizácie sme ich definovali minimálne dvanásť a homogénnosť samosprávnych vyšších územných celkov je jedným z nich. Aj preto sme na základe odborných kritérií navrhovali 16 centier a okolo nich 14 (15) + 1 a neskôr ako politický kompromis 11+1 žúp, v ktorom mesto Bratislava (vrátane obcí v jeho tesnej blízkosti) malo mať zároveň funkciu župy. Od začiatku bolo zrejmé, že sa porovnávaním ôsmych nehomogénnych krajov nič nedozvieme a iba si zakladáme na problémy.
Bohužiaľ namiesto nápravy vytvárame dojem, že vinu nesú iní. Aj teraz zaznieva, že EU nastavila zle pravidlá, tentokrát znevýhodňuje Bratislavský kraj a úplne zaniká, že to bol náš parlament, bez akéhokoľvek vplyvu Bruselu, ktorý prijal v roku 2001 hlúpe rozhodnutie.Možno sa niekedy poučíme a prestaneme riešiť dôsledky a začneme riešiť príčiny. Pôvodné aj nové programové vyhlásenie vlády hovorí o komplexnej reforme verejnej správy a zmenách v územnosprávnom usporiadaní. Ale namiesto tejto rozhodujúcej zmeny pre budúcnosť Slovenska volíme opäť pre najbližších 10 rokov riešenie dôsledkov a nie príčin. Takýmto prístupom sa na trajektóriu úspešného štátu 21. storočia, ako vznešeno politici deklarujú, len tak ľahko neprepracujeme. Naopak neustále „betónujeme“ niečo prežité, neefektívne, nevhodné do 21. storočia. Aj pomocou eurofondov.