Všeobecne panuje názor, že mestá vznikli na základe vidieckeho hospodárstva a sú vnímané skôr ako centrá kultúry, kultúrneho rozvoja. Možno to tak bolo v prvopočiatku vznikajúcej sídelnej štruktúry. Už stáročia sú mestá aj centrom ekonomického rozvoja, dokonca aj rozvoja kvality života na vidieku.

Práve aplikácia nových myšlienok, ktoré vznikali a vznikajú v mestách, posúva kvalitu života aj na vidieku. Aj preto je súčasná deľba kompetencií regionálneho, mestského a vidieckeho rozvoja medzi viaceré ministerstvá úplným nepochopením rozvoja ekonomiky regiónov a tým aj štátu.

Som presvedčený, že jedinou možnosťou budúceho rozvoja Slovenska je, okrem zásadnej zmeny rámcových podmienok (zmena financovania miestnej a regionálnej samosprávy a presun kompetencií), cielená podpora miest a ich najbližšieho okolia, jadrového územia. Nakoniec, kde hľadať lepší dôkaz ako v chudobných regiónoch Slovenska. Všetky doterajšie centrálne opatrenia na riešenie regionálnych disparít zlyhali. Regionálne rozdiely rastú, chudoba v chudobnejších regiónoch sa zvyšuje, miestny potenciál sa devastuje, emigrácia pokračuje,...

Toto žiadne kozmetické úpravy a rozhodnutia z centra nevyriešia. Určite ani prorodinná politika. Kto by chcel, snáď okrem časti marginalizovaných skupín obyvateľstva, aby jeho dieťa vzrastalo a žilo v takýchto regiónoch. Tak ako sa život skladá z maličkostí, tak aj riešenie rastúceho problému je potrebné riešiť regionálne a preto je potrebné odovzdať právomoci a zdroje tam, kde ich treba. A čo najpriamejšie, bez akýchkoľvek „odbočiek“, „medzipristátí“, nekonečných posudzovaní ľuďmi, ktorí sa nikomu nezodpovedajú.

Niet pochýb, že rozšírenie počtu podporovaných centier osídlenia je správnym krokom. Ak si ministerstvo regionálneho rozvoja v zásade osvojilo návrh Únie miest Slovenska a zakomponovalo do Partnerskej dohody na roky 2021 – 2027 17 UMR (území mestského rozvoja) s osobitným zdrojom financií z eurofondov, je na čase, aby urobilo aj druhý krok. Tým by bolo navýšenie podielu objemu zdrojov v rámci eurofondového balíčka z minimálnych 8% na 20 - 30% a neponechať to na licitácie v rámci vyšších územných celkov. Mestá a ich jadrové územia majú mať istotu pri plánovaní dlhodobého rozvoja a nezávisieť od komisií, ktoré sa o rok, po voľbách budú opäť raz meniť.

Rozvoj miest a homogénnych regiónov je základom rozvoja štátu. Hospodársky rozvoj je možný najmä rastom produktivity, t. j. racionálnejším využívaním investícií, energie, surovín, pôdy, vodných zdrojov, pracovných síl,.... To všetko sa nachádza na území miest a obcí. Rezervy je možné následne hľadať v úsporách z rozsahu, ktoré je možné získať v rámci spolupráce, spájania sa v mestách, mestských aglomeráciách. Úlohou centrálnej vlády je vytvoriť podmienky pre tento rozvoj a tými určite nie sú metodiky a komisie, ale zmena právomocí, zmena financovania a cieľavedomé umiestňovanie investícií s multiplikačným efektom.

Súčasná vláda má, vďaka miliardám od daňových poplatníkov iných štátov, jedinečnú šancu podporiť mestá a ich jadrové územia tak, aby poskytovali regiónom pracovné miesta s priadnou hodnotou, kvalitné služby a tým prispieť aj k rozvoju slovenského vidieka, zníženiu regionálnych rozdielov a obmedzeniu emigrácie. Polovičatými opatreniami sa zmena nedosiahne. Aj samotné MIRRI má šancu stať sa naozaj ministerstvom pre slovenské mestá a tým aj vidiek a nie iba ďalším ústredným orgánom skáčucim podľa straníckych pesničiek. Má jedinečnú šancu, ktorou je podstatne vyššia alokácia prostriedkov do území mestského rozvoja. V opačnom prípade je pre mestá Slovenska namieste otázka potrebnosti takejto inštitúcie.

© 2014-2021 Komunálne výskumné a poradenské centrum