Mierny útlm covidového ohrozenia vytvára priestor pre riešenie programu tejto vlády. Vlády, ktorá má plné ústa rečí o občanovi, o tom ako jej leží na srdci, ako nerobí nič iné, iba sa stará o jeho dobro. Žije v akejsi bubline, v ktorej sa jej aktéri presviedčajú o správnosti presadzovania svojho dobra a nepripúšťajú možnosť, že to občania, ale aj nimi priamo volení predstavitelia miestnej samosprávy, vnímajú úplne inak.

Prieskumy verejnej mienky síce hovoria jasne, ale to im vôbec nevadí, aby v obmedzovaní vplyvu občana na správu štátu pokračovali ďalej.

Centrálna vláda si našla partnerov v predsedoch samosprávnych krajov. Tí cítia, že rastom významu miest, ako centier osídlenia, dokonca priamo podporovaných Európskou komisiou, ale aj rastom spolupráce miest a obcí v rámci spoločných plánovacích regiónov, sa v súčasnej podobe stále viac otvára otázka ich potrebnosti. A tak sa, okrem iného, snažia rozvracať súdržnosť miestnej samosprávy. Spolupráca miest a obcí v rámci prípravy na čerpanie eurofondov v 17 územiach mestského rozvoja a v rámci spoločných plánovacích regiónov, v súlade s vládnou víziou do roku 2030, nielenže zvýši dôveru medzi mestom a vidiekom v prirodzených regiónoch, ale zároveň bude jasným dôkazom, že je potrebná nie reforma miestnej samosprávy, ale reforma vyšších územných celkov. A ak v rámci nej neodovzdá centrálna vláda, nie obce a mestá, nové úlohy vyšším územným celkom a nepridelí im k tomu zdroje, bude všetkým zrejmé, že sú ako samospráva zbytočné.

Je priam cítiť zúfalú snahu predsedov strkať nohu do dverí všade kde sa to len dá. Príkladom je snaha o podriadenie si miestnej samosprávy v oblasti prípravy stratégií na čerpanie eurofondov, alebo v rámci zákona o územnom plánovaní,... ale aj presadzovanie zmeny financovania samosprávy spôsobom, ktorý je pre mestá a obce nevhodný. Návrat pred rok 2004, kedy sa každoročne dohadovali v parlamente podiely miest a obcí na jednotlivých daniach nie je nič iné iba snaha o likvidáciu autonómnosti miestnej samosprávy a jej podriadenie centrálnej moci.

Najnovšie si našli skvelého spoločníka v podobe podpredsedu vlády, pri zákone o územnom plánovaní. Všetkými silami sa snažia presadiť aby „vucky“ nadradili mestám a obciam a na oplátku podporujú centrálnu vládu, aby si napríklad začala vytvárať niečo podobné vojenským obvodom, ktoré síce ležali na území obcí, ale samospráva nesmela vedieť čo sa tam deje. Podľa zámeru si centrálna moc si určí čo je podľa nej významná investícia, napr. v centre Bratislavy (snaha už bola) a orgán centrálnej moci zabezpečí svoj územný plán. Dokonca sa v návrhu dočítame, že centrálny Úrad môže nahradiť svojim rozhodnutím súhlas zastupiteľstva. Inými slovami, namiesto toho, aby sme v zmysle deklarácií o význame občana posunuli právomoci do rúk samosprávy mesta, chce centrálna vláda posilniť svoj vplyv a zasahovanie do samospravovania. Akoby už nestačili tie dnešné anomálie a vplyv ústredných orgánov a aj vuciek. Mám obavy, že mnohým uniká význam a dôležitosť miestnej samosprávy pri spravovaní štátu a ani netušia, že prispievajú k stagnácii až prepadu Slovenska v medzinárodných porovnaniach.

Na oplátku dostavajú zase vucky šancu v tom, že budú mať vplyv na územný plán mikroregiónu, na jeho vypracovanie. Pričom mikroregión je združenie obcí, ktoré majú už dnes možnosť spracovať spoločný územný plán. Argumentácia typu, že ak nemajú územný plán, tak sa nemôžu stavať cyklotrasy a teda sa brzdí rozvoj regiónu, patrí do ríše vtipov o policajtoch spred roka 1989. Bolo by už skvelé, keby si po 20 rokoch predsedovia uvedomili, že rozvoj regiónov závisí v prvom rade od rozvoja miest, vzdelanej pracovnej sily a kvalitnej infraštruktúry, kde by som dal prednosť integrovaným dopravným systémom, rýchlemu prepojeniu centier osídlenia a skvalitneniu existujúcej cestnej a železničnej siete. Namiesto toho aby žiadali právomoci v zamestnanosti, odbornom školstve, hospodárstve,... a podporovali rozvoj miest a obcí, spájajú sa s centrálnou vládou proti tým, ktorí tvoria základ samosprávy na Slovensku – obciam a mestám a snažia „ukradnúť im“ právomoci. Nielen predsedovia, ale aj aj iní členovia centrálnej vlády by konečne mohli pochopiť, že rozvoj regiónov je priamo úmerný úspešnosti a rozvoja miest v nich a od toho závisí aj rozvoj vidieka v týchto regiónoch. Stačí pozrieť na mapu a zamyslieť sa. A ich úlohou nie je strkať nos do ich rozvoja, za to sú zodpovedné volené orgány na miestnej úrovni, ale vytvárať pre tento rozvoj podmienky.

Namiesto serióznej diskusie pokračujú niektorí členovia tejto vlády v konfrontačnom štýle, porovnávajú jednu z najúspešnejších krajín sveta k rovníkovej Afrike, prenášajú dôsledky neschopnosti centrálnych vlád v regionálnom rozvoji, ale aj v stavebnom konaní na mestá a obce. Skrátka darí sa im tak zdatne, že začnú pribúdať skupiny ľudí, čo si povedia, že to referendum má naozaj zmysel. A to si naozaj občania, ktorí sa angažovali v prospech zmeny nezaslúžia.

© 2014-2021 Komunálne výskumné a poradenské centrum