Komentáre
- Podrobnosti
Je na čase, aby sa občania Slovenska prestali nechať ohlupovať. Za tie desaťročia po „nežnej“ by už mohol každý priemerne vzdelaný volič pochopiť, že časť zvolených politikov neslúži ľuďom, ale občania slúžia napĺňaniu ich, často pomýlených túžob a dokonca ich za to platia. Najčastejšie počúvajú, ako im ide o ich dobro a pritom im vnucujú čo nechcú, nepotrebujú, hádajú sa medzi sebou o svoje rozdielne túžby, namiesto toho, aby reagovali na príčiny problémov občanov.
Je úplne logické, že pri súčasnom volebnom systéme a rozdelení moci v štáte, to ani inak nemôže dopadnúť. Skončením volieb sa toľko deklarovaná dôležitosť občana odsúva na druhu koľaj. Občania pravidelne časom rezignujú, nechajú radšej na sebe „páchať dobro“ dúfajúc, že nabudúce budú mať pri voľbách viac šťastia. Často sa na ich rezignácii podieľa aj strach z návratu predchádzajúceho zla, ale zabúdajú, že nebezpečenstvo hrozí rovnako z fanatického presadzovania predstavy dobra vládnucich skupín. Centrálne vlády, zo svojej podstaty, často ani nemôžu tušiť, kde je problém. Preto väčšinou neriešia príčiny, ale iba hasia dôsledky. A je pre nich priam skvelé, že sa môžu vždy vyhovárať na svoju predchodkyňu.
V súčasnom nastavenom volebnom systéme dávame de facto voľnú ruku kariéram funkcionárov, ktorí si ju budujú za peniaze občanov. Systém otvára možnosti pre ľudí, ktorí majú nadmernú túžbu po moci, ale na rozdiel od iných profesií, nemusia preukazovať svoju spôsobilosť.
Pred voľbami a počas nich sa stráca racionálne uvažovanie a nastupujú výhradne emócie, ktoré burcuje jedna skupina straníkov, alebo príslušníkov hnutia, proti inej. Toto divadielko má stále nové a nové premiéry, zvyčajne každé štyri roky a stojí nás enormné prostriedky. Nielen na voľby, ale každoročne príspevok pre strany a hnutia čo uspeli, ale aj pre tie čo dosiahli 3%. Lebo síce neuspeli, ale majú mať šancu sa pozviechať, aby sa mohli opäť obetovať v náš prospech.
V súčasnom programe vlády sa ocitla téza o otvorení diskusie na tému volebných zákonov. Z toho, ale aj z dostupných vyjadrení, je úplne zrejmé, že sa nenájde politická vôňa a výsledkom nebude zmena, ale iba tá diskusia. Rôzne čiastkové opatrenia síce môžu zlepšiť dnešný stav úplnej nezodpovednosti za svoje činy zvolených voči voličom, ale nenahradia nevyhnutnú zmenu systému spravovania štátu.
Riešením sa môže zdať neveriť rečiam politikov, nereagovať na ich vyhlásenia a hodinové vystúpenia v médiách, ale sledovať na vlastnom živote dôsledky ich vládnutia a podľa toho sa rozhodovať. História však ukazuje, že v centralisticky riadenom štáte aj pri tom neverení skončíme, lebo nemáme vhodný nástroj na zmenu. Možnosť participácie občanov na zásadných rozhodnutiach ovplyvňujúcich život celých generácií je obmedzená. Darmo upozorňujú na nezmysly aj odborníci. V tom lepšom prípade sú ignorovaní, občas sa ich podarí aj uraziť, alebo aspoň spochybniť ich schopnosti upozornením na zdroj ich financovania.
Skrátka je na čase zmeniť systém spravovania štátu tak, aby sa zvýšila zodpovednosť zvolených, nielen trestnoprávna a na všetkých úrovniach verejnej správy. Odovzdanie kompetencií na miestnu a regionálnu úroveň samosprávy, vrátane prislúchajúcich finančných zdrojov, umožní rast významu komunít schopných využiť miestny potenciál, ale aj lepšiu kontrolu poskytovaných služieb a práv občana. Zároveň je nevyhnutné zmeniť volebný systém do Národnej rady Slovenskej republiky, tak, aby existovala priama väzba voleného a voliča a zvýšil sa význam hlasu z regiónov. Námety existujú, netreba vytvárať pracovné skupiny, komisie a roky diskutovať. Rovnako je potrebné zmeniť niektoré pravidlá aj vo voľbách do orgánov územnej samosprávy. Či už v prípade spravovania tých najmenších obcí, ale aj vprípade väčších obcí a miest, kde kolektívna (ne)zodpovednosť poslancov zastupiteľstiev je často príčinou ich stagnácie až úpadku. Aj tu existuje viacero možností, netreba vymýšľať koleso. Chce to len chcieť.
Je jasné, že bez vôle poslancov NR SR zmena nenastane, rovnako ako už desaťročia platí, že kapry si nechcú vypustiť svoj rybník. Preto by zmena volebných systémov mala byť jedným z hlavných kritérií posudzovania kandidujúcich strán do budúcich volieb. A nielen kvôli samotnej zmene, kvôli rastúcemu nesúhlasu so súčasnou politikou, ale najmä preto, že „postpandemická spoločnosť“ si vyžaduje zásadnú zmenu spravovania štátu, ktorou sa podarí minimalizovať morálne pokrytectvo. Takýmto pokrytectvom je aj snaha o predčasné voľby od tých, ktorí mohli za dvanásť rokov zmeniť volebné systémy, ale aj deľbu právomocí a zodpovednosti, v prospech zvýšenia vplyvu občanov na spravovanie ich štátu. Namiesto toho opäť raz burcujú emócie len preto, aby pokračovali v tom, čo robili predtým. Ohlupovali ľudí rastom HDP, klesajúcim dlhom a klesajúcou nezamestnanosťou, pričom sa ľudia stále čudujú ako je to možné, dosahujeme úspech za úspechom a pritom rastie chudoba a zvyšuje sa počet znevýhodnených okresov. Jasné príznaky, že súčasný model správy štátu, kreovanie inštitúcií verejného sektora sa vyčerpal a do budúcna nezaručí kvalitný život obyvateľom obcí a miest Slovenska.