Komentáre
- Podrobnosti
V prvej časti trilógie „Rekonštrukcia štátu“ (podtitul „Prečo je dôležitá vertikálna deľba moci“), píšem o potrebe zbaviť sa, vzhľadom na zásadné spoločenské zmeny a nové trendy, stereotypov. Je to predpoklad predchádzaniu kríz a snáh o autoritatívne riešenia. Vzhľadom na rýchlo sa meniace podmienky musíme definovať princípy nového spravovania a usporiadania štátu, prehodnotiť jeho politický systém. Potrebujeme odmietnuť unifikované riešenia, podporovať diferenciáciu, zmeniť v mnohých oblastiach centrum rozhodovania. Potrebujeme nové politické elity, ktoré chápu zásadnú transformáciu spoločnosti vyvolanú zmenou rámcových podmienok. Tie však nevzniknú, pokiaľ bude zachovaný súčasný systém spravovania štátu. To čo nepotrebujeme, je centralizmus, koncentrácia právomocí, ale najmä zodpovednosti, za budúcnosť v rukách štátnej správy a poslancov parlamentu s minimálnou legitimitou od občanov.
Už nikdy nebude tak, ako bolo doteraz, ako sme si zvykli. Sme v bode zlomu a je na nás, na obyvateľoch slovenských miest a obcí, ako bude. Skúsenosti z posledných rokov (pandémia, vojna, klimatická zmena,... ale aj technologický vývoj) ukázali, že sa budeme musieť znova naučiť schopnosti adaptácie na premenlivé vonkajšie podmienky. „Staré myslenie“ narazilo a „starý systém“ spravovania štátu nie je schopný na tieto zmeny flexibilne reagovať. Aj napriek snahám jednotlivcov v centrálnej vláde.
Iba ľudia, nie štáty, sú schopní adaptácie. Aby bola adaptácia vôbec možná, sú potrebné dva predpoklady. Jedným je možnosť uplatniť flexibilitu (obratnosť, kreativita, otvorenosť novým veciam) a druhým je stabilita (identita, spoľahlivosť, bezpečnosť). Sú to presne tie faktory, ktoré im nedokáže súčasný spôsob spravovania mnohých oblastí ponúknuť. Ten naopak znemožňuje uplatniť ľuďom svoju kreativitu, obratnosť a neposkytuje im pocit, bezpečnosti, identity a možnosti spoľahnúť sa. Nie som priateľ štrajkovania, najmä u verejných zamestnancov, ale to čo sa deje posledné obdobie, potvrdzuje adaptačné problémy štátu ako celku a som presvedčený, že mnohé by sa vyriešilo rýchlejšie a ľahšie ak by od toho štátna správa dala ruky preč.
Ľudia mali vždy vysoký potenciál odolnosti, nakoniec aj príbeh Slovenska je toho príkladom. Sú schopní prispôsobiť sa, dokonca sa aj meniť, bez toho aby mnoho stratili. Ale na to aby bola využiteľná táto ľudská schopnosť, je potrebná zmena ich perspektívy, teda zásadná zmena spravovania spoločnosti obývajúcej územia Slovenskej republiky. Je nevyhnutné aby spoločenstvá ľudí na miestnej úrovni, obce a mestá, prevzali od štátnej správy čo najviac zodpovednosti a právomocí, aby v nich mohli občania prejaviť svoju kreativitu, schopnosti, obratnosť a aby im mestá a obce mohli poskytnúť čo najviac bezpečnosti a tým sa posilnila aj ich identifikácia sa s miestom kde žijú. Z toho vyplýva na druhej strane, aby predstavitelia miestnej samosprávy opustili svoju „hru na piesočku“, pochopili, že pri obmedzených zdrojoch je spolupráca a zlučovanie nevyhnutným predpokladom pre prevzatie viac zodpovednosti a právomocí, ale aj rastu ich významu a schopnosti poskytovať občanom to, čo potrebujú. Teda to, čo im centrálna vláda nikdy zabezpečiť nedokáže. Táto zmena môže výrazne prispieť k vzniku „nových elít“, ktoré sa osvedčili na lokálnej úrovni.
Príbeh Slovenska za posledné roky, pretrvávajúce infantilné stranícke diskusie, sú priamym dôkazom nemožnosti spravovať štát v nových podmienkach spôsobom minulého tisícročia. Správanie sa predstaviteľov politických strán tiež ukazuje, že asi nepochopili čo si napísali do vládneho programu. Nepochopili, že iba schopné inštitúcie dokážu využiť bohatstvo miest a obcí. A to nielen prírodné, ale aj ľudské. Nechopili, že reforma verejnej správy nie je technické riešenie zamerané na fiktívne úspory, ale, že to má byť zásadná zmena spravovania štátu. Zmena preto, aby mohli jeho obyvatelia lepšie odolávať a prispôsobovať sa novým podmienkam, aby za lepšími podmienkami neutekali do iných miest a štátov a je tiež predpokladom úspechu „rezortných zmien“. Nepochopili, že rastie požiadavka na lokálne a regionálne produkty a služby, čo si vyžaduje udržať v našich regiónoch šikovných ľudí, ktorí môžu o spolurozhodovať o svojej budúcnosti a nie žiadať „verchušku“ o nejaký ten príspevok potom ako jej odviedli väčšinu svojho príjmu. Nepochopili, že viaceré snahy postaviť zvolených predstaviteľov miest a obcí proti ich obyvateľom je začiatok konca, pretože v tomto rýchle sa meniacom prostredí, ktorej hlavnou črtou bude neistota, je iba silná miestna samospráva garanciou budúcnosti Slovenska. Nakoniec stačil „závan“ pandémie a vojny a boli sme toho svedkami. A to ešte sme ešte nepocítili naplno nepoznané dopady zmeny klímy. Parafrázujúc vyhlásenie Milana Šútovca spred rokov: „je najvyšší čas založiť tento štát odznova“. Blíži sa čas volieb a mali by sme naozaj veľmi zvážiť komu dáme svoj hlas. Na všetkých úrovniach. Tento raz to už naozaj nie je jedno, čas „užívania si“ pomaly končí.