- Podrobnosti
Utajenosť daňovo – odvodovej reformy neveští nič dobré.
Vládna koalícia sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala obnoviť ekonomický rast, posilniť udržateľnosť verejných financií, ale aj zvýšiť podiel nepriamych, majetkových a environmentálnych daní, zaviesť daň z nehnuteľnosti na hodnotovom princípe.
Chce zvážiť zmenu modelu financovania samospráv, ako aj vyhodnotiť či aktuálne nastavenie zodpovedá kompetenciám, ktoré musí, v súlade so zákonmi, územná samospráva zabezpečovať. Vládna koalícia sa tiež zaviazala riešiť regionálne disparity. Chce posilniť kompetencie regionálnych a lokálnych samospráv v súčinnosti s financovaním regionálneho rozvoja a prepojenia všetkých rezortných intervencií súvisiacich s rozvojom regiónov.
Cieľmi Plánu obnovy v oblasti verejných financií sú zmeny v dôchodkovom systéme, zavedenie výdavkových stropov, zlepšenie prípravy investícií, reforma riadenia verejných financií a zvýšenie efektívnosti výberu daní, ale aj pro – rastový daňový mix, ktorého súčasťou bude nižšie zdaňovanie práce a vyššie zaťaženie majetku, využitie potenciálu zelených daní, zefektívnenie správy daní.
Okrem záväzkov vlády je potrebné nastaviť zmeny vo väzbe na očakávané trendy. Či už demografické, klimatické, technologické, ale aj priestorové pohybu občanov.
Je zrejmé, že po 15 rokoch od zavedenia „fiskálnej decentralizácie“ existujú viaceré poznatky z fungovania systému, na ktoré je potrebné reagovať:
- územná samospráva na Slovensku je, v porovnaní s inými štátmi OECD, dlhodobo podfinancovaná,
- transfery zo štátneho rozpočtu nekryjú objektívne prevádzkové náklady samosprávy a obmedzujú možnosť investovania, čo sa prejavuje aj v rastúcej závislosti na eurofondoch,
- 2/3 daňových príjmov územnej samosprávy sú predmetom centrálneho prerozdeľovania, čím systém znižuje motiváciu využívania potenciálu územia, ale zodpovednosť za verejné výdavky, vytvára priestor pre klientelizmus a korupciu,
- kritériá a ich váha pri prerozdeľovaní dane z príjmu fyzických osôb je potrebné prehodnotiť, pretože sa zmenili rámcové podmienky (demografické, klimatické, sídelné,..),
- neexistuje prepojenie medzi poskytovaním služieb a platením daní,
- daňoví poplatníci iných miest, obcí, štátov prispievajú na nepovinné výdavky územnej samosprávy, ktoré by si táto mala hradiť z vlastných zdrojov,
- prehlbuje sa roztrieštenosť a neprehľadnosť tokov financií (rôzne dotačné schémy, stimuly, rezortné projekty, priama podpora, ) a tým aj neadresnosť,
- systém veľmi málo prispieva k odstraňovaniu regionálnych disparít, štát nerieši geograficko – topografické a sociálno – ekonomické rozdiely systémovo, s výhľadom do budúcna, ale „hasí dôsledky“,
- nedostatočné zohľadňujeme zvýšené zaťaženia centier osídlenia,
ale ani nie sme pripravení na spomínané nové výzvy pre mestá, obce, regióny, vrátane pandémií, ktoré si vyžadujú viac priestoru pre rozhodovanie na lokálnej, prípadne regionálnej úrovni.
Všetko nasvedčuje, aby sa k riešeniu pristupovalo komplexne. Minimálne, aby sme mali jasnú víziu, stratégiu, ktorá sa môže realizovať postupne, ale pri rešpektovaní nastavených cieľov. Nakoniec samotná vláda sa zaviazala pripraviť komplexnú reformu verejnej správy, o ktorej do dnes ani chýru – ani slychu a stále sa hľadá jej politický nositeľ.
Rovnako je málo informácií ako o daňovo - odvodovej reforme. Aj vďaka tomu prenikajú na verejnosť šumy o prevzatí dane z nehnuteľností štátom, o zmene určovania základu dane, ale aj o nejasnom daňovom mixe. Jednotlivé vládne strany sa prebiehajú v ohlasovaní svojich námetov a názorov, čo vôbec nepripomína jasnú vládnu politiku. Tento chaotický spôsob (ne)prípravy plodí diskusie na základe dohadov a uniknutých dokumentov, komentáre na komentáre. Namiesto systémového riešenia skutočných príčin problémov miest, obcí, ktoré sa týkajú prakticky všetkých rezortov, sa tu opäť otvára priestor pre absurdné diskusie o čiastkových témach a zvyšuje sa „blbá nálada“, ktorá sa následne premieta do klesajúcej popularity vládnych politikov.
Niet pochýb, že úprava súčasného stavu financovania územnej samosprávy je nevyhnutná, už aj vzhľadom na rastúcu mieru zadlženia štátu ako celku. Pri súčasnej forme vedenia diskusie o reformách sa však nemožno čudovať ani silnejúcemu hlasu, ktorý by radšej privítal zachovanie status quo, ako zmeny v réžii súčasnej koalície. Záväzky vlády sú také silné, že iný manažment zmien ako pod taktovkou predsedu vlády, nie je možný. Strata času, v otvorenom, rýchlom, ale zároveň nestabilnom svete, sa nám však môže vypomstiť a opäť raz budeme draho a prácne riešiť dôsledky zlých rozhodnutí centrálnej vlády a nie príčiny vzniku problémov.