Prechodný ústup pandémie otvoril priestor pre riešenie sľubov vládnej koalície. Niet pochýb, že mnohé z nich, uvedené v programovom vyhlásení vlády, sú zmysluplné a zaslúžia si podporu pri ich presadzovaní. Rovnako niet pochýb, že výmena na poste predsedu vlády zmiernila napätie a nervozitu v spoločností a nový predseda vlády sa snaží pôsobiť vecne a upokojujúco.

Niekedy jeho postoj vytvára pocit, že žijeme priam v ideálnom štáte a všetko je v pohode. Problémom však je, že toľko omieľaná dôležitosť občana, pre ktorého dobro vraj všetko vláda pripravuje a realizuje, dostáva mnohými rozhodnutiami „na frak“.

Pominieme realitu, keď všetci straníci tvrdia, že nechcú verejne riešiť svoje problémy, ale riešia ľudí, pričom je celé mesiace opak pravdou. Smutnejšie je nerešpektovanie jedného z hlavných demokratických princípov, právo občana podieľať sa na riadení vecí verejných, ktoré môže uplatňovať najmä na miestnej úrovni. Rastúca centralizácia čoraz viac obmedzuje práva občanov a tým sa táto vláda neodlišuje od vlády minulej.

Viacerí ministri, ale aj poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ako keby nechápali, že volení predstavitelia občanov na miestnej, ale aj regionálnej, úrovni nie sú zástupcovia mimovládnych organizácií, ale súčasťou vládnutia v unitárnom štáte. Nechápu alebo nechcú pochopiť, že správu vecí verejných majú prednostne vykonávať tie orgány, ktoré sú občanovi najbližšie a že právomoci, ktoré im boli ústavou alebo zákonom pridelené, nemá obmedzovať žiadny ústredný alebo regionálny orgán. Nechápu, že bez participácie občanov a ich volených orgánov je štát „iba prázdna nádoba“, bez šance do budúcna. Je možné, že mnohým na tom nezáleží, lebo si to vyskúšali, užili si a „po nich môže prísť aj potopa“, ale sa nám stále nechce veriť, že by boli medzi nimi až takí cynici.

Držitelia moci, obchádzajúc vlastné legislatívne pravidlá predkladajú rozporuplné návrhy zákonov, uprednostňujú „salámovú metódu“ v oblastiach, ktoré si vyžadujú komplexné riešenia. Čoraz častejšie predkladanie poslaneckých návrhov zákonov, pri ktorých páni poslanci nepovažujú za potrebné prerokovať ich s miestnymi orgánmi, čo im ukladá aj Slovenskom ratifikovaná Európska charta miestnej samosprávy, je len snahou vyhnúť sa kritike a diskusii. Nie formálnej a pod časovým tlakom. Už dávno mohli byť na stole princípy zásadných reforiem a mohli byť diskutované na verejnosti, z ktorých by sa odvíjala nová legislatíva, resp. novelizácia existujúcej. Namiesto toho „schytávajú“ občania, ich obce, ale aj podnikatelia, rôzne dočasné úpravy úprav.

V Európskej charte miestnej samosprávy sa Slovenská republika, okrem iného, zaviazala dodržiavať pravidlo: „miestne orgány majú právo na súdne opravné prostriedky, s cieľom zabezpečiť slobodný výkon svojich právomocí a rešpektovanie princípov samosprávy zakotvených vo vnútroštátnom zákonodarstve“. Bolo dobrým krokom založiť správny súd, ale zároveň sa snaží centrálna exekutíva podriadiť si miestnu samosprávu a dokonca podporuje iniciatívy vyšších územných celkov získať vplyv na rozhodovanie miest a obcí. Pokračuje v ukladaní úloh nie zákonom, ale na základe zákona, t. j. rôznymi podzákonnými vyhláškami, nariadeniami, ktoré už nie sú predmetom verejnej diskusie.

Nepochopenie alebo pohŕdanie miestnou samosprávou, ktorá tvorí základ spoločnosti, je cítiť v mnohých návrhoch zákonov. Jej predstavitelia, ich stavovské organizácie, musia venovať stále viac času ochrane ich ústavných a zákonných práv, pôvodne dohodnutých zásad a princípov, namiesto hľadania konkrétnych zlepšení služieb pre občanov. Príkladom sú nielen najviac verejne diskutované zákony o verejnom obstarávaní, stavebná legislatíva, ale mnohé iné čiastkové zásahy do existujúceho stavu, resp. absencia novej legislatívy reagujúcej na zmenu podmienok. Osobitným problémom je neriešenie dostatku finančných zdrojov miestnej, aj regionálnej, samosprávy, ale aj zastaraný mechanizmus finančného vyrovnávania a nárast selektívnych dotačných schém, ktoré neriešia príčiny, ale dôsledky zlých predchádzajúcich opatrení centrálnej vlády. Vypúšťané balóniky o chystanej daňovo – odvodovej reforme spôsobujú predstaviteľom miest a obcí skôr zimomriavky ako radosť z plnenia predvolebných sľubov.

Súčasná vládna koalícia otvorila verejnú diskusiu o budúcnosti Európy. Je to skvelé a správny počin. Dôveryhodnosť takejto diskusie na Slovensku by určite posilnilo plnenie dvoch hlavných zásad, na ktorých bola Európska únia založená, t. j. demokracia a decentralizácia moci. Pre začiatok by možno stačilo pochopenie jedného z bodov preambuly spomínanej charty: miestne orgány sú jedným z hlavných základov každého demokratického systému.

V publikácii „Vráťme mestám práva“ sme uviedli, že „prvým krokom zmeny by malo byť pochopenie“ (str.138) a tak aj vzhľadom na pandémiu, dúfame, že ide skôr o nepochopenie ako o aroganciu. Pretože tá by zaradila vládnucu väčšinu na úroveň tých, ktorých najviac kritizovala a kritizuje.

© 2014-2021 Komunálne výskumné a poradenské centrum