Komentáre

Nik nespochybňuje realitu regionálnych nerovností na Slovensku. Rozdiely rozdielnej životnej úrovne v regiónoch Slovenska majú viacero príčin.

Sú jedným z dôsledkov desiatky rokov centralisticky spravovaného štátu, prechodu z centrálneho plánovania na trhové podmienky, ale zároveň preukazujú neschopnosť ponovembrových vlád nastaviť nové pravidlá pre ich správu a rozvoj.

Je však ilúziou myslieť si, že sa niekedy podarí odstrániť rozdiely medzi viac a menej urbanizovanými regiónmi, alebo medzi regiónom hlavného mesta a zostatkom Slovenska. Tie boli, sú a vždy budú. Dokonca aj v iných štátoch sa rozdiely v raste regiónov centrálnych miest a vo vidieckom priestore zväčšujú, čo však nemusí byť vnímané iba negatívne.

Desiatky rokov sa nechceme poučiť.

Máme za sebou 30 rokov neúspechov a rôznych mechanizmov podpory znevýhodnených regiónov. Je to ukážka zlyhávania „všemohúcej“ centrálnej vlády. Prečo neriešili problém spravodlivou deľbou moci môže mať viaceré dôvody. Časť z predstaviteľov centrálnych vlád uverila, že to zachránia vlastnou hlavou, zapáčilo sa im cestovať po Slovensku a rozdávať „drobné“ a časť to možno vzala ako biznis v rámci prerozdeľovania verejných financií a zavádzali mechanizmy, v rámci ktorých sa uživili mnohí úradníci, experti na písanie plánov, politickí nominanti a „prerozdeľovači“ zdrojov.

Sme experti na tvorbu komisií s nulovou zodpovednosťou

Namiesto toho aby sme dali právomoci občanmi voleným starostom, primátorom, zastupiteľstvám, tak vytvárame komisie zo štátnych úradníkov a socioekonomických partnerov, teda ľudí, ktorých občania nevolia  a nemôžu im spočítať zlé rozhodnutia. Niet pochýb o potrebe spolupráce s podnikateľmi, mimovládnymi organizáciami, občanmi pri tvorbe stratégií, definovaní projektov, ale rozhodovanie majú mať v mene občanov tí, ktorých si volíme a ktorí sa nám majú zodpovedať.

Nové ministerstvo v starých koľajach ?

Zákon o podpore znevýhodnených regiónoch mal pôvodne vytvoriť predpoklady pre zníženie miery nezamestnanosti v okresoch, ktoré definuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na základe evidovanej miery nezamestnanosti. Začali sme s dvanástimi, dnes ich je už dvadsať. Podľa správy NKÚ z tohto roku sa nástroje a opatrenia na podporu znevýhodnených regiónov javia ako neúčinné a neefektívne. Táto správa potvrdila iba to čo vieme. Stačí si porovnať tzv. znevýhodnené okresy z roku 1996 a dnes. Nič sa nezmenilo a politici iba desiatky rokov ohlupujú ľudí. Preto je úprava existujúceho zákona je iba pokračovanie zlej stratégie. To čo potrebujú slovenské regióny je systémová zmena. Nielen vo vymedzení regiónov, ale aj v ich právomociach, zodpovednosti a finančných zdrojov. Problém správy a rozvoja regiónov je omnoho komplexnejší a pracovné miesta nemôžu byť cieľom, ale výsledkom. V tomto prípade premyslenej regionálnej politiky s maximálnym využitím diferencovaného potenciálu regiónov a nástrojmi, ktorými ju bude možné realizovať. Keďže takúto politiku dodnes Slovensko nemá, nemôžu ju mať ani vyššie územné celky a už vôbec nie mestské regióny a obce.

Čo s tým?

Je potrebné opustiť byrokratické, časovo náročné a drahé riešenia a zaviesť nové mechanizmy podobne, ako sa to stalo v roku 2005 s financovaním územnej samosprávy. Uviesť do praxe nový mechanizmus, ktorý bude jasný  a predvídateľný. Jeho súčasťou by malo byť  posilnenie vlastných zdrojov miest, zmena systému finančného vyrovnávania a vytvorenie fondov pre investície do rozvoja a modernizácie obcí a regiónov, pre dopravu a upgrade envirofondu.

Pod posilnením vlastných zdrojov rozumieme nielen zmeny v rámci miestnych daní, ale aj napríklad ponechanie výnosu od fyzických osôb – podnikateľov v mieste ich podnikania, čo bude motivovať podporu podnikania.

Pod zmenou finančného vyrovnávania, ktoré má byť hlavných nástrojom na odstraňovanie regionálnych disparít a má byť upravené zákonom, rozumieme nielen solidaritu medzi bohatšími a chudobnejšími obcami, ale najmä vyrovnávanie socioekonomických disparít a geografickotopografických rozdielov zo štátneho rozpočtu (čo nahradí aj mechanizmus podpory znevýhodnených regiónov) a vyrovnávanie záťaží centier osídlenia.  Zo štátneho rozpočtu preto, že tieto nerovnosti buď spôsobila centrálna vláda, alebo sú dané geografiou Slovenska, mimochodom piateho najhornatejšieho štátu v Európe.

Navrhované fondy by mali umožniť kontinuálne (nie kampaňovite) žiadať o podporu projektov obcami, mestami a regiónmi, po posúdení ich prínosov pre rozvoj územia.

Potrebujeme ministerstvo regionálneho rozvoja a nie prerozdeľovania eurofondov

Jeho úlohou nemá byť tvorba komisií, rád, metodík na prerozdeľovanie eurofondov. Jeho hlavnou úlohou je predloženie regionálnej politiky Slovenska a zákona, ktorý definuje opatrenia a podporné mechanizmy pre posilnenie konkurencieschopnosti regiónov, využitie ich endogénneho potenciálu (čím sa vytvoria a uchovajú pracovné miesta), opatrenie pre zachovanie decentralizovaného osídlenia nevyhnutné pre spravovanie krajiny ako aj opatrenia pre vytvorenie podmienok na zmierňovanie regionálnych nerovností. Súčasťou novej regionálnej politiky musí byť vytváranie podmienok pre rozvoj obcí a regiónov a zmena nástrojov, ktoré patria do kompetencie centrálnej vlády. Sem  patrí najmä regionálne diferencovaná daňová politika, zavedenie nového mechanizmu vyrovnávania zdrojov a záťaží obcí a regiónov a jasný plán celoštátnych investícií najmenej na dve volebné obdobia, aby sa tomu mohli prispôsobiť regionálne a miestne investičné aktivity.  Iniciátorom týchto zmien by malo byť nové ministerstvo. Tu je jeho priestor, aby v mene vytvorenia lepších podmienok pre rozvoj regiónov Slovenska s využitím jeho potenciálu komunikovala s inými ministerstvami a s predstaviteľmi územnej samosprávy. Inak bude, z hľadiska regionálneho rozvoja, opäť raz toto ministerstvo nadbytočné a zrušené.

Viktor Nižňanský, KOM, n.o.