Komentáre

Nič nebude ako bolo

Zatiaľ nevieme odhadnúť ako dlho bude obdobie pandémia trvať, aké bude mať dopady. Už dnes je však zrejmé, že odhalila slabé stránky spravovania štátu.

Desaťročia trvajúce obdobie blahobytu nás utvrdilo v tom, že nič zlé sa nestane, že všetko zvládneme. Začalo sa nám zdať, že peniaze padajú z vesmíru, začali sme si vyberať či vôbec chceme robiť a čo chceme robiť, bez ohľadu na trh práce.

Mohli sme sa rozhodovať či odídeme za lepším mimo Slovenska, či sa vrátime a za akých podmienok. Či máme ísť na jednu alebo viacej dovoleniek a hľadali sme destinácie bez ohľadu na ich následné zničenie. Desaťročia vieme, že nás mnohí straníci klamú, mnohí kradnú alebo vedome vytvárajú podmienky na kradnutie, ale keďže rástla naša životná úroveň, tak sme tomu nevenovali dostatok pozornosti. Boli to skôr pikošky, predmety vtipov, politických kampaní,...Na druhej strane pandémia ukázala na obrovské množstvo solidarity medzi občanmi a iba potvrdila stáročia známu vec, že spoliehať sa na štát je fatálna chyba.
Situácia sa však zmenila.

Sme otvorená ekonomika a nevieme posúdiť ako sa rozbehne ekonomika iných štátov. Nevieme ako priemysel zareaguje, či pandémiu nevyužije pre zníženie závislosti výroby od ľudského faktora, alebo či to nespustí presun výroby do „lacnejších“ štátov. Nevieme odhadnúť ako pandémia ubrzdí turizmus. Nevieme aké budú dopady na služby, na podnikanie. Nevieme ako sa budú po tejto skúsenosti správať občania. To bude zrejmé po prvom odznení corony a to nevieme či sa v inej forme nebude opakovať.

To, čo sa dá s veľkou veľmi pravdepodobnosťou predpokladať, bude:

• potreba väčšej orientácia dovnútra, posilňovanie miestnych komunít, lepšie využívanie miestneho potenciálu, bude sa stále viac prehlbovať potreba spolupráce v meste, miest a okolia,
• potreba zvyknúť si na myšlienku, že sa nemáme primárne spoliehať na pomoc zvonka a máme obozretne hospodáriť s našim prírodným výrobným aj ľudským potenciálom v čase konjunktúry, skrátka, že máme myslieť na „zadné kolieska“,
• výrazné obmedzenie vonkajších zdrojov, vyčerpanie rezerv, zmena prístupu vyžívania zdrojov EU, ale aj výrazne zníženie disponibilných zdrojov na verejné kapitálové výdavky, čo mestá prinúti k zásadnej zmene príjmovej a výdavkovej stránky rozpočtu, skrátka omnoho viac bude treba sledovať hodnotu za peniaze aj na miestnej úrovni,
• po skúsenostiach s pandémiou sa dá očakávať nevyhnutnosť posilnenia miestnych opatrení na ochranu a bezpečnosť obyvateľov, s výrazným dopadom týchto opatrení na výdavky miest.

Skrátka, bude potrebné omnoho viac potrebné zvažovať použitie daní, poplatkov, odvodov, ktoré občania platia štátu, krajom a obciam aby im za poskytoval služby, bezpečnosť, spravodlivosť, ochranu.

Zmena situácie si vyžiada opatrenia jednotlivých miest a obcí, napríklad: efektívnejšie využívanie bežných výdavkov, lepšie využitie potenciálu územia pre rast príjmov obcí, posudzovanie efektívnosti každej väčšej investície, obmedzovanie povinných úloh verejného sektora, prioritné financovanie povinných úloh, zvažovanie zapojenia súkromného sektora so súčasných verejných úloh, efektívne poskytovanie služieb nielen občanom ale aj podnikateľom, lepšiu komunikáciu a informovanosť, zvažovanie podpory tým, čo tvoria hodnoty na úkor rôznych dotačných schém z čias blahobytu.

Na druhej strane je potrebné, aby sa mestá a obce omnoho viac zomkli a žiadali zásadné zmeny spravovania štátu. Iste, v čase najväčšej krízy je centralizované riadenie prevencie a okamžitých následkov výhodou, ale po jej odznení, keď bude treba sanovať škody, naštartovať rozvoj, reagovať na nové podmienky, bude centralistické spravovanie na obtiaž a bude svojou komplikovanou štruktúrou správy a rozhodovania utlmovať inovácie, tvorivosť, spoluprácu. Nevraviac o chúťkach obmedziť demokraciu, osobné slobody. Nová skúsenosť by mal byť základom zmien, o novom rozdelení právomocí a zodpovednosti v štáte, o výraznom posilnení miestnych orgánov, ktoré priamo zodpovedajú občanom miest a obcí, o posilnení miestnych príjmov, príjmov regiónov. Bez naplnenia princípu subsidiarity sa Slovensko veľmi ťažko spamätá zo súčasnej krízy a nebude opäť pripravené na ďalšie, ktoré nikdy nemôžeme vylúčiť.

Desatoro opatrení na miestnej úrovni

Dopady pandémie, najmä ak bude trvať dlhšie, sa prejavia na:

• poklese hospodárskeho rozvoja s dopadom na trh práce : rast nezamestnanosti s dopadom na daňové príjmy, kúpyschopnosť, možnosti platenia daní a odvodov,....
• mestských financiách : pokles daňových a poplatkových príjmov, priamych platieb (parkovné, MHD, kultúra, šport,..), výpadky z prenájmov mestských priestorov, pozemkov, zariadení, zmena štruktúry výdavkov,...
• trhu s nehnuteľnosťami: pokles cien, menej využívané priestory, prázdne priestory,....

Čím bude kríza trvať dlhšie, tým bude úpadok väčší a najmä mestá s najvyšším rastom cien, vyššou životnou úrovňou obyvateľov, pocítia najvyšší pokles. Môžu sa s problémom vyrovnávať rôzne:

• zmenu situácie využiť pre definovanie nových stratégií rozvoja, nových priorít na základe skúseností,
• vytvoriť špeciálnu strategickú skupinu pre riešenie dopadov krízy, pri zachovaní strategického rozvoja mesta,
• zvýšiť spoluprácu so súkromným sektorom, o. i. aj prehodnotením duplicitné poskytovanie služieb verejným a súkromným sektorom, privatizáciou služieb,.....
• pokúsiť sa získať viac stimulov/podpory zo štátneho rozpočtu.

V každom prípade sa dôsledky pandémia nezaobídu bez opatrení, ktoré však môžu pomôcť lepšie nastaviť miestne systémy správy. Podľa miestnych podmienok, sa domnievame, že je možné diskutovať napr. o týchto:

1.  Zvýšenie efektívnosť bežných výdavkov, napr.:

• úpravou štruktúry správy na území mesta (úrad, podriadené organizácie, v prípade BA a KE aj vzťah mesta a mestských častí),
• spolupráca v rámci funkčnej oblasti mesta, najmä v úlohách, ktoré nie je výhodné zabezpečovať pre mestá, resp. obce samostatne (komplexná stratégia, profil miesta, vytvorenie jedného pracoviska pre rozvoj regiónu)
• efektívnosti výdavkov úradu, podriadených organizácií,
• vystúpenie z neefektívnych spoločností,
• optimalizáciou prevádzky mesta, organizácií, objektov,....(energie, zamestnanci, zvýšená participácia obyvateľov na údržbe,.....),
• zvýšením podielu platieb súkromného sektora za služby,
• minimalizácia výnimiek zdanenia (odpad, nehnuteľnosti, parkovné),
• nahradenie výnimiek z platieb inou formou (napr.: voucher na obyvateľa namiesto dotačných schém, pričom obyvatelia de facto rozhodnú čo chcú v meste podporovať

2.  Lepšia kapitalizácia územia, napr.:

• Zvýšenie miestnych daní a poplatkov

- úprava zdanenia nehnuteľností (pozemky - cenová mapa, stavby a byty – hodnota nehnuteľnosti), tlak na využívanie neobsadených nehnuteľností zvýšenou sadzbou

- daň z ubytovania (nie podľa územia ale kategórie zariadenia)

- zavedenie poplatku za rozvoj

- poplatok za komunálny odpad by mal zohľadňovať náklady s jeho odstraňovaním, amortizáciu mechanizmov,....

• Zvýšenie výnosu za statickú dopravu, jedná sa o službu a súkromný záber verejného priestranstva (statická doprava nie je povinnou úlohou mesta), ktorej odberateľ by mal platiť prenájom, náklady na údržbu, amortizáciu,
• Manažment plôch, t.j. získavanie plôch, zásobovanie sa plochami, revitalizácia plôch, zvyšovanie ich hodnoty a prenájom napr. dlhodobo za fixnú cenu),
• Manažment priestorov v správe mesta

3.  Prehodnotenie regulácií v mestách, prednosť by mala mať intenzifikácia zastaveného územia, pred extenzívnym záberom plôch, ktorý spôsobuje rast prevádzkových nákladov v meste

4.  Prehodnotenie efektívnosti investícií (hodnota za peniaze) a spôsobu ich financovania

5.  Väčšie zapojenie úverovania do výstavby a rozvoja miest – odbúranie mýtu o „zlých dlhoch“ (zadlženosť drvivej väčšiny miest to umožňuje a ich podiel na dlhu štátu je minimálny)

6.  Financovanie primárne obligatórnych úloh, fakultatívne úlohy financovať iba z miestnych daní, alebo zo získaných nenávratných zdrojov, resp. súkromnými zdrojmi

7.  Významnejšie zapojenie súkromného sektora

8.  Lepšie služby miestnym podnikateľom, ich hospodárne a profesionálne poskytovanie (napr. vytvorenie jedného bodu v území, prierezová spolupráca,...)

9.  Opatrenia na lokálnom trhu práce: rozšírenie služieb pre tých čo stratili prácu, verejná zamestnanosť (služby pre mesto), pomoc pri umiestňovaní na trhu práce, podpora zraniteľných skupín (minimálna mzda, rodiny s nízkymi príjmami,...), priamou, resp. nepriamou podporou

10.  Finančná podpora

• priama : finančné podpory pre podnikanie, pričom je potrebné mať na mysli, že môže nastať problém s právom, aj s právom EÚ,
• nepriama : odpúšťanie miestnych daní, poplatkov,....

Ktoré a v akom rozsahu, ale aj aké iné opatrenia príjme konkrétne mesto, je plne v rukách ich volených predstaviteľov.

Viktor Nižňanský, KOM, n.o.