Podrobnosti

Tlačová správa | PIEŠŤANY, 22. 09. 2014

Otvoriť správu v novom okne

Alternatívne hlasovanie a municipalizácia ako súčasť systémových návrhov na zmeny v samospráve
V novembri nás čakajú v poradí už siedme slobodné komunálne voľby po roku 1989. Volebné komisie v týchto dňoch rozhodujú o registrácii desiatok tisíc kandidátov, ktorí majú záujem uchádzať sa o viac než 21 000 postov poslancov a vyše 2 900 pozícií starostov a primátorov. Využívame túto príležitosť na otvorenie diskusie o návrhoch na systémové zmeny, ktoré naša samospráva potrebuje.

Prešlo desať rokov od realizácie významnej etapy decentralizácie štátu. Obyvatelia obcí a vyšších územných celkov získali mnohé právomoci a zodpovednosť za rozvoj nimi spravovaného územia a tým aj spoluzodpovednosť za kvalitu života v štáte ako celku. Od toho, ako sa stavajú k územiu, na ktorého správu majú vplyv, akých si volia predstaviteľov, významne závisí kvalita služieb a prosperita ich obce, mesta, regiónu. Jedným z aktuálnych trendov postupujúcej globalizácie je i relokalizácia a súvisiaca potreba posilnenia postavenia regiónov a miest. Proces decentralizácie sme už v čase prípravy stratégie jej realizácie na Slovensku označili ako „nekonečný príbeh". Vonkajšie, ale aj vnútorné rámcové podmienky pre spravovanie územia, ale aj pre jeho rozvoj, sa neustále menia a vyžadujú si okrem iných reakcií aj inštitucionálne zmeny, o ktorých treba diskutovať. Komunálne výskumné a poradenské centrum, n. o. chce prispieť do tejto diskusie aj štúdiou Municipalizácia, volebný systém a možnosti participácie v miestnej samospráve na Slovensku, ktorej autormi sú Peter Spáč a Dušan Sloboda. „Sme presvedčení, že jedinou správnou cestou je pokračovanie decentralizácie, ale k tomu je nevyhnutné uskutočniť viaceré rozhodnutia a zmeny. Považujeme preto za potrebné komplexne posúdiť súčasný stav a pokúsiť sa povedať ako ďalej," objasňuje riaditeľ centra Viktor Nižňanský.

Podrobnosti

Koncepcia reformy verejnej správy, prijatá v r. 2000 vládou Slovenskej republiky definovala, že je vhodné pri koncipovaní štátu vychádzať z ideových koncepcií moderných európskych štátov a hľadať inšpirácie, ktoré sú kompatibilné s danosťami Slovenskej republiky. „Moderný štát sa spája s pojmom konštitucionalizmus. Je to systém regulácie základných politických procesov a inštitúcií v štáte, ktoré sú založené na zvrchovanosti ľudu a ktorú sa nositeľ moci v štáte súčasne zaväzuje vykonávať iba pomocou ústavných prostriedkov a pravidiel reprezentatívnej demokracie. K základným princípom konštitucionálneho chápania štátu patria: zvrchovanosť´ľudu, reprezentatívna demokracia, princíp väčšiny, princíp obmedzenia moci a ochrany menšín, časové obmedzenie mocenských funkcií, princíp deľby moci, princíp nedotknuteľnosti základných práv a slobôd".

Štát predstavuje spoločenstvo ľudí, žijúcich na území vymedzenom štátnymi hranicami, pričom je zároveň produktom organizácie ľudskej spoločnosti na určitom stupni jej vývoja, je formou vnútorného mocenského riadenia. Z aspektu funkčného je štát "historickou politickou organizáciou ľudskej spoločnosti, ktorá jej slúži na všestranné uspokojovanie vlastných potrieb. Medzi jeho dominantné funkcie patrí udržanie poriadku a bezpečnosti, normotvorba, ochrana, výkon spravodlivosti, funkcie: sociálna, kultúrna, vzdelávacia, rovnako ako aj funkcia ekonomicko-regulačná". V organizačnom zmysle slova je štát vnímaný ako organizovaný útvar, organizácia, systém inštitúcií a orgánov vykonávajúcich zvrchovanú moc na vymedzenom území.

Jednou zo základných čŕt moderného štátu je stále silnejúca tendencia difúzie moci, ktorá je kľúčovým predpokladom decentralizácie verejnej správy.

Podrobnosti

Slovenská republika prešla­ v rokoch 1989 – 2005 viacerými zásadnými spoločenskými a politickými zmenami. V prvom rade išlo o zmenu politického charakteru štátu – prechod z totalitného k demokratickému režimu – a o výrazné posilnenie individuálnych práv a slobôd jednotlivca. Nasledovali ekonomické reformy spočívajúce v odstraňovaní bariér brániacich rozvoju trhovej ekonomiky založenej na súkromnom vlastníctve. Ďalšou oblasťou zmien bola organizácia štátu, najmä nová štruktúra a fungovanie verejnej správy a zabezpečovanie verejných služieb. Kľúčovým nástrojom zmien v organizácii štátu a verejnej správy sa stala decentralizácia vo všetkých jej úrovniach – v politickej decentralizácii, v decentralizácií kompetencií a v decentralizácii financií.

© 2014-2021 Komunálne výskumné a poradenské centrum