Právo na dobrú samosprávu
- Podrobnosti

Tlačová správa | PIEŠŤANY, 22. 09. 2014
Alternatívne hlasovanie a municipalizácia ako súčasť systémových návrhov na zmeny v samospráve
V novembri nás čakajú v poradí už siedme slobodné komunálne voľby po roku 1989. Volebné komisie v týchto dňoch rozhodujú o registrácii desiatok tisíc kandidátov, ktorí majú záujem uchádzať sa o viac než 21 000 postov poslancov a vyše 2 900 pozícií starostov a primátorov. Využívame túto príležitosť na otvorenie diskusie o návrhoch na systémové zmeny, ktoré naša samospráva potrebuje.
Prešlo desať rokov od realizácie významnej etapy decentralizácie štátu. Obyvatelia obcí a vyšších územných celkov získali mnohé právomoci a zodpovednosť za rozvoj nimi spravovaného územia a tým aj spoluzodpovednosť za kvalitu života v štáte ako celku. Od toho, ako sa stavajú k územiu, na ktorého správu majú vplyv, akých si volia predstaviteľov, významne závisí kvalita služieb a prosperita ich obce, mesta, regiónu. Jedným z aktuálnych trendov postupujúcej globalizácie je i relokalizácia a súvisiaca potreba posilnenia postavenia regiónov a miest. Proces decentralizácie sme už v čase prípravy stratégie jej realizácie na Slovensku označili ako „nekonečný príbeh". Vonkajšie, ale aj vnútorné rámcové podmienky pre spravovanie územia, ale aj pre jeho rozvoj, sa neustále menia a vyžadujú si okrem iných reakcií aj inštitucionálne zmeny, o ktorých treba diskutovať. Komunálne výskumné a poradenské centrum, n. o. chce prispieť do tejto diskusie aj štúdiou Municipalizácia, volebný systém a možnosti participácie v miestnej samospráve na Slovensku, ktorej autormi sú Peter Spáč a Dušan Sloboda. „Sme presvedčení, že jedinou správnou cestou je pokračovanie decentralizácie, ale k tomu je nevyhnutné uskutočniť viaceré rozhodnutia a zmeny. Považujeme preto za potrebné komplexne posúdiť súčasný stav a pokúsiť sa povedať ako ďalej," objasňuje riaditeľ centra Viktor Nižňanský.
Koncepcia reformy verejnej správy
- Podrobnosti
Koncepcia reformy verejnej správy, prijatá v r. 2000 vládou Slovenskej republiky definovala, že je vhodné pri koncipovaní štátu vychádzať z ideových koncepcií moderných európskych štátov a hľadať inšpirácie, ktoré sú kompatibilné s danosťami Slovenskej republiky. „Moderný štát sa spája s pojmom konštitucionalizmus. Je to systém regulácie základných politických procesov a inštitúcií v štáte, ktoré sú založené na zvrchovanosti ľudu a ktorú sa nositeľ moci v štáte súčasne zaväzuje vykonávať iba pomocou ústavných prostriedkov a pravidiel reprezentatívnej demokracie. K základným princípom konštitucionálneho chápania štátu patria: zvrchovanosť´ľudu, reprezentatívna demokracia, princíp väčšiny, princíp obmedzenia moci a ochrany menšín, časové obmedzenie mocenských funkcií, princíp deľby moci, princíp nedotknuteľnosti základných práv a slobôd".
Štát predstavuje spoločenstvo ľudí, žijúcich na území vymedzenom štátnymi hranicami, pričom je zároveň produktom organizácie ľudskej spoločnosti na určitom stupni jej vývoja, je formou vnútorného mocenského riadenia. Z aspektu funkčného je štát "historickou politickou organizáciou ľudskej spoločnosti, ktorá jej slúži na všestranné uspokojovanie vlastných potrieb. Medzi jeho dominantné funkcie patrí udržanie poriadku a bezpečnosti, normotvorba, ochrana, výkon spravodlivosti, funkcie: sociálna, kultúrna, vzdelávacia, rovnako ako aj funkcia ekonomicko-regulačná". V organizačnom zmysle slova je štát vnímaný ako organizovaný útvar, organizácia, systém inštitúcií a orgánov vykonávajúcich zvrchovanú moc na vymedzenom území.
Jednou zo základných čŕt moderného štátu je stále silnejúca tendencia difúzie moci, ktorá je kľúčovým predpokladom decentralizácie verejnej správy.
Decentralizácia na Slovensku, bilancia nekonečného príbehu 1995 - 2005
- Podrobnosti
Slovenská republika prešla v rokoch 1989 – 2005 viacerými zásadnými spoločenskými a politickými zmenami. V prvom rade išlo o zmenu politického charakteru štátu – prechod z totalitného k demokratickému režimu – a o výrazné posilnenie individuálnych práv a slobôd jednotlivca. Nasledovali ekonomické reformy spočívajúce v odstraňovaní bariér brániacich rozvoju trhovej ekonomiky založenej na súkromnom vlastníctve. Ďalšou oblasťou zmien bola organizácia štátu, najmä nová štruktúra a fungovanie verejnej správy a zabezpečovanie verejných služieb. Kľúčovým nástrojom zmien v organizácii štátu a verejnej správy sa stala decentralizácia vo všetkých jej úrovniach – v politickej decentralizácii, v decentralizácií kompetencií a v decentralizácii financií.