Štátny tajomník ministerstva informatizácie, regionálneho rozvoja a investícií (MIRRI) tiež podľahol potrebe zverejňovať svoje úvahy na sociálnych sieťach. Je to jeho vec a nakoniec v Novembri 1989 sme štrngali aj za slobodu slova.

Dalo by sa však očakávať že, vzhľadom na jeho funkciu, ale aj na to, že bol roky starostom, bude rešpektovať autonómnosť samosprávy pri rozhodovaniach, ktoré majú oporu v zákonoch a v Ústave SR.

Paradoxom kauzičky o ktorej píše je, že predstaviteľ štátnej inštitúcie, ktorá spočiatku nechcela viac ako osem území mestského rozvoja iba okolo krajských miest, teraz obviňuje toho, kto v rámci Únie miest Slovenska prispel k zmene a otvoril priestor aj pre iné mestá a mestské regióny, aby mohli rozhodovať o zdrojoch, ktoré dostanú z eurofondov. Jeho status má naviac niekoľko chybičiek:

  1. Netreba si zamieňať existenciu metropolitného regiónu Banská Bystrica – Zvolen, ktorý nik nespochybňuje, s územím pre udržateľný mestský rozvoj. Nakoniec aj v metropolitnom regióne Bratislava existujú viaceré územia mestského rozvoja (Bratislava, Trnava, Nitra), rovnako ako v prípade metropolitného regiónu Košice – Prešov. Skrátka územie mestského rozvoja, mestského regiónu, je dané splnením určitých kritérií.

  2. Ak chcelo MIRRI podporiť metropolitný región, nemalo navrhovať, aby sa územie pre integrované územné stratégie a integrované územné investície riešilo v rámci celého územia vyššieho územného celku, ale práve iba v rámci tohto metropolitného regiónu. Hovorili by sme potom o úplne inom objeme zdrojov pre toto súmestie. Svojim rozhodnutím MIRRI vôbec neprispelo k odstraňovaniu regionálnych disparít.

  3. Už v rámci plánovacieho obdobia 2014 – 2020 bolo spracovateľmi Koncepcie urbanizácie Slovenska vymedzené územie mestského rozvoja pre krajské mesto Banská Bystrica a schválené vládou. Vtedy nikoho nenapadlo do tohto územia zaradiť okres a mesto Zvolen. Asi práve preto, že neboli splnené kritériá pre takéto rozhodnutie.

  4. Z iného súdka je jeho tvrdenie, že MIRRI rozhodlo. MIRRI nemá čo, voči územnej samospráve, rozhodovať a ukladať povinnosti. To môže iba vláda a na základe zákona.

  5. Rovnako nepresné je vytváranie domnienky o právomociach MIRRI určovať, kto má s kým spolupracovať. Podľa zákona o obecnom zriadení (§20) obce „môžu“ spolupracovať a to na základe zmluvy, ktorú musí schváliť obecné zastupiteľstvo. Čiže, ak tak neurobilo mestské zastupiteľstvo v Banskej Bystrici, potom nezmôže nič ani primátor mesta. A MIRRI nič nerozhodlo. Rozhodli volení predstavitelia mesta Banská Bystrica asi aj preto, že argumenty neboli dostačujúce.

Za úplne nevhodné považujem vyjadrenie o hazardovaní pána primátora mesta s verejnými financiami: „som presvedčený, že hazard s verejnými financiami zo strany primátora Banskej Bystrice, ktorý ľahkovážne pristupuje k balíku peňazí pre región Zvolena, Sliaču a v konečnom dôsledku aj Banskej Bystrice, nie je voči obyvateľom týchto regiónov zodpovedné“.

Skrátka pán štátny tajomník nepochodil a nevie sa s tým zmieriť. Aj v tomto prípade platí, že na Slovensku je, bohužiaľ, vypisovanie na sociálne siete dôležitejšie, ako dobre vypracovaná domáca úloha a stanovenie jasných pravidiel a nástrojov. Ako pán primátor naloží s obvinením z hazardu je už v jeho rukách.

© 2014-2021 Komunálne výskumné a poradenské centrum