Komentáre
- Podrobnosti
Miera nedôvery v politiku, najmä v politiku centrálnej vlády, na Slovensku rastie. Je úplne jedno aké sú dôvody. Je to realita a reakcia na politické rozhodnutia. Je na mieste hľadať riešenia, ktoré by prispeli k pozitívnej zmene.
Zmena otvárajúca priestor pre rast dôvery v zastupiteľskú demokraciu je úlohou tých, ktorí sa budú uchádzať o mandát od občanov v najbližších voľbách. A voľby sa nezadržateľne blížia.
Prečo politici a strany (u nás aj hnutia) zlyhávajú?
Jedným z dôvodov je, že zvolených predstaviteľov nezaujíma iba „dobro“ pre občanov, ale sledujú aj svoje vlastné záujmy, resp. záujmy tých, ktorí im k získaniu moci pomohli, prispeli. Občas sa stane, že to záujmovým skupinám nevyjde. To je pre nich signál aby sa prepojili a pomohli vôľu občanov revidovať. Hovorcovia nie sú problém. V prípade Slovenska, pri jednej z najvyššej koncentrácií moci v Európe, je obeťou tejto „hry“ väčšina obyvateľstva. Tá to ešte aj platí a platí stále viac, pretože stranícke a lobistické záujmy de facto neumožňujú znižovať výdavky. Dôkazom je neustále ohlasovanie úspornosti a znižovanie verejných výdavkov, ktoré nakoniec rastú. Najčastejšou výhovorkou sú vonkajšie vplyvy, ale aj pri súčasnej pandémii je citeľná skôr nespravodlivosť systému, ako vonkajšie vplyvy. Čoraz viac ľudí je chudobnejších a víťazom je byrokracia, ktorá ohlasuje ľuďom ako im pomáha. Inou tradíciou je ohlasovanie reforiem, ktoré majú racionalizovať výdavky. Zásadné zmeny sa však väčšinou nekonajú, pretože majú vysoké transakčné náklady, ktoré sa vládnucej skupine nevrátia v ich volebnom období a naopak sú zneužiteľné opozíciou. Osobitnou kapitolou s dopadom na zvyšovanie výdavkov sú regionálne, miestne a partikulárne záujmy, často v rozpore so záujmami Slovenska ako celku.
Tragédiou je aj tzv. koalično – opozičná konkurencia
Myslím si to nielen preto, že namiesto skutočných diskusií o dobrých riešeniach pre občanov často skĺzne na úroveň štvrtej cenovej skupiny, ale aj preto, že neprináša očakávané výsledky v efektívnosti využívania zdrojov a kvalite zákonov. Z logiky veci vyplýva, že opozícia chce vyhrať najbližšie voľby. Z jej záujmu a cieľov vyplýva, že nemôže byť korektná voči koalícii, pretože ak by politizovala konštruktívne, znižovala by svoju šancu vyhrať voľby. Tým nezmyslom o konštruktívnej opozičnej politike, v nastavenom systéme, neveria už ani sami aktéri. Preto opozícia nerobí nič iné a torpéduje, blokuje, kriminalizuje,... koalíciu a tá naopak poukazuje na výčiny jej predchodkyne. Obe skupinky tvrdia, že obhajujú záujmy občanov, pričom je ťažko identifikovať ktorých. Opozícia v tom najlepšom prípade prekladá svoje návrhy reforiem, aby zabránila realizácii tých koaličných. Dalo by sa to zhrnúť aj do hesla: „ak ich nepresvedčíme, tak ich aspoň domotáme“. Nakoniec sa zmeny skončia prehlasovaním opozície, čo založí potrebu reformovať reformy. Šťastie majú iba tie zmeny, ktoré sa uchytili na miestnej úrovni, lebo občania sú to jediné, čoho sa bojí aj koalícia aj opozícia.
Čo s tým?
V prvom rade je nevyhnutné pochopiť, že súčasné rámcové podmienky neumožňujú, aby sa splnil ústavný princíp o tom, že vládna moc pochádza od občana. Asi je potrebné priamo definovať v ústave právomoci obcí a ak budú, tak aj vyšších územných celkov. Po druhé je potrebné vrátiť práva a povinnosti obciam a mestám, teda občanom, posilniť priamu demokraciu a upraviť volebné systémy na miestnej úrovni. Po tretie je na mieste začať diskusiu o niektorých prvkoch priamej demokracie aj na celoštátnej úrovni. Viem, že sa názory rôznia, ale treba zvážiť, či neinformovanosť občanov a vplyv záujmových/lobistických skupín, nie je väčším rizikom pre kvalitu života občanov, ako ich prípadné zlé rozhodnutie. O tom, že centrálna vláda neposkytuje občanom všetky informácie, niet pochýb. Niekedy preto, že ich nechce zverejniť a niekedy preto, že ich nemá. Referendum, inak postavené ako to naše, sa dá opäť korigovať, ale prostredie pre zisky lobistických skupín pretrvávajú desaťročia, iba skupiny a politici sa obmieňajú. Súčasťou by mala byť aj úprava volebného systému do Národnej rady, ale ako súčasť komplexnej zmeny. Nie je totiž isté, či iba zvýšenie počtu volebných obvodov, pri nezmenenom rozdelení moci v štáte, neprinieslo najmä väčšiu ruvačku regiónov o zdroje často prinášajúce prospech iba regiónu alebo jeho časti a na úkor Slovenska ako celku. Pritom to platíme všetci.
Iste existujú aj ďalšie prvky zlepšenia a zmeny súčasného systému. Podstatné je ale to, aby sa nespokojnosť občanov odrazila v ochote nastupujúcich politických strán zmeniť dnes už nevyhovujúci spôsob spravovania štátu.