Komentáre
- Podrobnosti
Zdroje príjmov územnej samosprávy. O čo vlastne ide tejto koalícii?
Decentralizácia zodpovednosti za zabezpečovanie verejných služieb, t. j. decentralizácia výdavkov si vyžaduje aj decentralizáciu zdrojov príjmov. Existuje viacero spôsobov ako k tomu pristúpiť. Jedným je zvýšenie daňových príjmov posilnením „daňového určenia“, iným pokrytie transfermi zo štátneho rozpočtu.
Posilnenie daňového určenia je možné zvýšením potenciálu existujúcich daňových príjmov územnej samosprávy, presunom ďalšej daňovej právomoci zo štátu na obce a vyššie územné celky, možnosťou samosprávy stanoviť prirážku k štátnej dani (hybridná daň) alebo kombinácia možností. Zvyšuje osobnú zodpovednosť, prispieva k zvýšeniu kvality riešení, prináša výhodu v diferencovanom riešení problémov, prispieva k transparentnosti hospodárenia a rozhodovania, zvyšuje mieru informovanosti, umožňuje vyššiu mobilizáciu zdrojov a umožňuje vyššiu občiansku participáciu na poskytovaní verejných služieb.
Transfery sa môžu realizovať stanovením podielu na štátom vyberaných daniach alebo dotáciami (účelovými, neúčelovými). Zmierňujú vertikálnu fiskálnu nerovnosť, zabezpečujú horizontálnu fiskálnu rovnováhu, neutralizujú externality, prispievajú k stabilizácii a ekonomickému rozvoju a umožňujú realizovať makroekonomické ciele.
Prakticky vo všetkých štátoch Európy existuje kombinované financovanie územnej samosprávy cestou vlastných daňových príjmov (daňové určenie) a transferov financií medzi úrovňami verejnej správy. V niektorých štátoch existuje právo samosprávy zavádzať miestne dane, ale vo väčšine štátov je zavádzanie nových daní v priamej zodpovednosti zákonodarcu.
Zmenami v roku 2005 sa na Slovensku čiastočne posilnilo daňové určenie obcí prostredníctvom miestnych daní a poplatku za komunálny odpad. Neskôr, v roku 2015, zavedením miestneho poplatku za rozvoj. Vyššie územné celky mali pôvodne „v rukách“ daň z motorových vozidiel, tá im však bola následne odňatá. Zdrojom drvivej väčšiny príjmov územnej samosprávy sú transfery: podiel na dani z príjmu fyzických osôb, účelové (napr. prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy) alebo neúčelové dotácie.
Súčasná vládna koalícia vraj pripravuje daňovo - odvodovú reformu a vo svojom programe sa, okrem iného, zaviazala upraviť spôsob financovania územnej samosprávy. Dalo by sa očakávať, že o svojich zámeroch bude diskutovať s tými, ktorých sa to týka najviac: občanov a ich zástupcov na úrovni obcí, miest, vyšších územných celkov. Zatiaľ sa všetko deje v utajenom režime, ale nič nové pod slnkom.
Vzhľadom na viaceré možnosti prístupu je v prvom rade je potrebné, pred riešením detailov, zdôvodniť a prijať politické rozhodnutie, či koalícia chce alebo nechce posilniť daňové určenie územnej samosprávy a zmierniť jeho nevýhody novým systémom finančného vyrovnávania. Inými slovami pokračovať v trendoch od roku 2005. Alebo sa chce vrátiť pred rok 1998 a zvyšovať závislosť obcí a vyšších územných celkov posilňovaním transferov zo štátneho rozpočtu.
Namiesto tejto diskusie však jednotlivé strany koalície nekoordinovane chrlia rôzne čiastkové námety. Sem patria „výkriky“ urobiť územnú samosprávu závislú od výnosov viacerých štátnych daní (tzv. daňový mix), zmeny pri daniach z nehnuteľností, zrušenie poplatku za rozvoj,... Mimochodom, daňový mix si už mestá a obce skúsili a po roku 1998 ho odmietli.
Ak sa koalícia hrdí agendou zvyšovania osobnej zodpovednosti, ak neustále zdôrazňuje ako robí všetko pre občana, tak by sa dalo očakávať, že podporí zvyšovanie daňového určenia a minimalizuje riziká. To prispeje k transparentnosti, informovanosti a zodpovednosti používania verejných zdrojov, umožní podstatne väčšiu participáciu občanov, ale aj kontrolu nad využívaním zdrojov. Tento krok otvorí možnosti pre diferencované riešenia problémov v jednotlivých regiónoch.
Bohužiaľ, spôsob prípravy a doterajšie kroky hovoria skôr o opaku. Potom sa ponúkajú dve možné vysvetlenia. Prvým je nechápanie súvislostí, sledovanie výhradne svojich, často osobných, záujmov, nepochopenie čo sú hlavné úlohy centrálnej vlády pri regionálnej politike a rozvoji regiónov. Druhým, pre územnú samosprávu tiež veľmi nebezpečným je, že v skutočnosti si chce cestou rozširovania transferov aj táto koalícia upevniť moc a vplyv nad volenými predstaviteľmi miest, obcí a regiónov. Nad priamo volenými zástupcami občanov, ktorých význam sa, najmä po skúsenostiach s krízovými situáciami, zvyšuje a to ohrozuje veľkú časť „straníkov“ s minimálnou legitimitou. Tento scenár je, v súvislosti so zásadnými spoločenskými zmenami a vzhľadom na nové trendy, dlhodobo neudržateľný a cestou späť.