Komentáre
- Podrobnosti
Daňový mix pre miestnu samosprávu? Zlý nápad.
„Zvážime zmenu modelu financovania samospráv tak, aby dostávali podiel z celkového daňového výberu, nie iba z dane príjmov fyzických osôb“, píše sa v programovom vyhlásení vlády. Pre mestá a obce, ale aj pre využitie potenciálu Slovenska bude najlepšie, ak to ostane iba pri zvažovaní a k realizácii nepríde.
V prípade vyšších územných celkov je to možné riešenie. Nejde teraz o vyčerpávajúcu argumentáciu, ale o upozornenie na okolnosti, ktoré hovoria proti zamýšľanej zmene na miestnej úrovni.
Nič originálne, obce majú s daňovým mixom skúsenosti, negatívne
Do realizácie fiskálnej decentralizácie dostávali obce podiel na dani z príjmu fyzických osôb, právnických osôb a cestnej dani, ktorý sa každoročne upravoval v zákone o štátnom rozpočte. Aj počas vlád v rokoch 1998 – 2006, ale aj v rokoch 2010 – 2012, sa diskutovalo o tom, čo chce zvážiť súčasná vládna koalícia, o podiele územnej samosprávy na celkovom daňovom výbere. Všetky tieto úvahy sa však nakoniec nerealizovali.
Dôvodov odmietnutia bolo viacero
Okrem toho, že zámer nepodporuje finančnú autonómnosť územnej samosprávy, to boli nestabilita a nepredvídateľnosť systému, nespravodlivosť spôsobu prerozdeľovania podielu jednotlivým obciam, zvýšenie možnosti centrálnej vlády obmedzovať príjmy obcí v období napätosti jej rozpočtu, ktorú spôsobuje svojou politikou, ale aj znižovanie motivácie obcí k lepšiemu využitiu potenciálu obcí, k efektívnejšiemu hospodáreniu a zodpovednosti. Systém neumožňuje prepojenie poskytovania služieb a platenia daní.
Argumenty o stabilite pre mestá a obce sú otázne
Z úst politikov cítiť snahu nahovoriť predstaviteľom samosprávy, že im riešenie prinesie stabilitu. Práve skúsenosti s daňovým mixom do roku 2005 hovoria o opaku. Jediný kto na tom bude profitovať, je centrálna vláda, pretože sa zvýši jej vplyv na územnú samosprávu. Naviac posúdenie citlivosti príjmov územnej samosprávy na zmeny HDP (spôsobené napríklad krízami) v krajinách OECD ukázalo, že systém financovania na Slovensku má najnižšiu citlivosť na zmenu, čo rovnako nepodporuje tézu o vyššej stabilite. Práve naopak. Finančná kríza v rokoch 2008/2009, ale aj súčasná pandemická kríza ukazujú, že nastavený systém najmä na výnos dane z príjmu fyzických osôb, je pre obce stabilizujúcim prvkom. Niet pochýb , že bude aj do budúcna, pretože sa dá takmer s istotou predpokladať rast príjmov fyzických osôb a ani prípadne zníženie sadzby dane nespôsobí krízu v rozpočtoch miest a obcí. Najmä ak sa lepšie nastavia parametre miestnych daní a poplatkov.
Výnos dane z príjmu fyzických osôb patrí miestnej samospráve
Vo viacerých štátoch prevládajú tri kategórie miestnych daní: daň z nehnuteľností, daň z príjmu fyzických osôb a miest a daň z hospodárskej činnosti fyzických a právnických osôb. Aj preto, že tieto dane sú územne definovateľné a existuje úzke prepojenie medzi daňovníkom a miestom jeho trvalého pobytu. Príjem z týchto daní je stabilný a relatívne vyrovnaný počas celého roka. Štáty umožňujú obciam, v rámci týchto daní, určité manévrovanie, napríklad určovanie odlišnej sadzby dane, alebo možnosť určenia prirážky k celoštátnej sadzbe dane (hybridná daň). Ak chce hociktorá vláda skutočne riešiť vyrovnávanie regionálnych disparít, je možnosť daňovej diferenciácie jedným z nevyhnutných predpokladov.
Existuje aj iné riešenie ako dosiahnuť mix
O potrebe zmeny súčasného spôsobu financovania miest a obcí niet pochýb (pozri FINANCOVANIE ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY I. (komunal.eu)). Je však na mieste seriózna diskusia ako to urobiť a zároveň dodržať princípy fiskálnej decentralizácie. Je určite potrebné odstrániť nespravodlivosti (napr. celkový objem daňových príjmov územnej samosprávy, vyrovnávanie záťaží,...), previazať systém s očakávanými demografickými, technologickými zmenami, klimatickou zmenou, je potrebné hľadať spôsob ako zvýšiť transparentnosť, ale najmä zodpovednosť. Možností je viac. Jedna z nich je od roku 2020 dostupná v publikácii VRÁŤME MESTÁM PRÁVA (komunal.eu) alebo v dokumente Nový systém financovania obcí (komunal.eu).
To čo nie je vhodné pre mestá a obce, môže byť riešením pre vyššie územné celky
Občas sa v médiách objavuje odlišnosť stanovísk stavovských organizácií miest, obcí, vyšších územných celkov k zmene financovania územnej samosprávy. Aj to je dôsledok zlyhania súčasnej vlády, ktorá nedokáže organizovať vecnú diskusiu a dodnes nezačala realizovať svoj záväzok z programového vyhlásenia – príprava komplexnej reformy verejnej správy. V prvom rade si je potrebné vyjasniť aké úlohy majú plniť obce a aké vyššie územné celky. Podľa toho je možné navrhnúť aj spôsob financovania vyšších územných celkov, ktorý sa môže v niektorých častiach líšiť od financovania miestnej samosprávy. V ich prípade nie je vylúčený, ako zdroj príjmov, aj daňový mix (napr. daň z príjmu právnických osôb, daň z motorových vozidiel, envirodaň,..).
To čo najviac potrebujeme nie je utajená príprava zmien a ich následne mocenské presadzovanie, ale diskusia o komplexnej zmene s tými, ktorých sa to najviac týka. Priamo volenými predstaviteľmi občanov miest a obcí.