Komentáre

Zrušenie poplatku za rozvoj je čistý populizmus.

Strana SaS predstavila tucet opatrení* na revitalizáciu ekonomiky po kríze. Ich súčasťou je návrh na zrušenie poplatku za rozvoj, ktorý je uzákonený od roku 2015.

O potrebe takého typu nástroja sa na Slovensku diskutovalo roky

Najmä centrá osídlenia a okolité obce pociťovali rastúce záťaže, ktoré vyvoláva nová výstavba. Nielen finančné, ale aj zhoršujúce kvalitu života v nich. Preto diskutovali o úhrade naviac nákladov s investormi a často ich tlačili k realizácii investícií, ktoré nesúviseli s ich činnosťou. Zároveň prichádzalo aj k snahám o ovplyvňovanie mestských orgánov zo strany investorov.

Zavedenie poplatku za rozvoj malo viacero funkcií a umožnilo obciam jeho prispôsobenie miestnym podmienkam

Funkcie zákona, reagujúceho na praktické problémy, boli definované nasledovne: príjmová (posilnenie skutočných vlastných príjmov obcí), rozvojová, protikorupčná a regulačná. Je pravdou, že nie všetky sú dostatočne naplnené, ale to sa dá zlepšiť.

Zákon ponechal na obce rôzne možnosti aplikácie, čo je úplne v súlade s posilňovaním princípu subsidiarity a spravodlivej deľby moci. Obce môžu rozhodnúť či poplatok zavedú alebo nie, na základe posúdenia miestnych podmienok. Niet sa čo čudovať, že ho zaviedli najmä mestá ako Bratislava, Košice, Trnava, Hlohovec, Piešťany, teda mestá v regiónoch, kde rastie miera urbanizácie. A to, že poplatok doteraz zaviedlo relatívne málo miest a obcí nie je argument pre jeho zrušenie.

Obce môžu stanoviť pre rôzne sadzby pre časti územia, ale aj rôzne sadzby pre jednotlivé druhy stavieb. Zákon definuje aj to, čo nie je predmetom poplatku. Použitie výnosu z poplatku je zákon určené a rovnako ako povinnosť zverejnenia využitia výnosu.

Platný zákon vznikol po dohode ministerstva financií, zástupcov investorov a územnej samosprávy. Výsledkom je aj stanovenie sadzby poplatku, ktorá bola v tom čase priechodným kompromisom a nedá sa vylúčiť, že aj toto limituje počet miest a obcí, ktoré poplatok zaviedli.

Čomu sme nerozumeli to sme zničili

Snaha o zrušenie tohoto poplatku zo strany SaS nie novinkou. Pokúšala sa o to už v roku 2016. Argumentuje tým, že poplatok nemá v kontexte investícií žiadnu logiku a minul sa účelom, pre ktorý bol zavedený. Zároveň tvrdí, že prax nepotvrdzuje efektívne a účelové využitie týchto prostriedkov a jeho zrušenie podporí a motivuje výstavbu. Táto argumentácia silno pripomína postoj známeho Alfa z Melmaku: “čomu sme nerozumeli, to sme zničili“.

V prvom rade zavedenie poplatku prispieva k posilňovaniu autonómnosti financovania územnej samosprávy, podporuje konkurenciu, a patrí k nástrojom regionálnej politiky a rozvoja, ktorým je aj diferencovaný daňový systém. Všetko princípy na ktorých si strana SaS stavia svoju identitu.

Po druhé, niet predsa pochýb, že každá výstavba bytových objektov, komerčných stavieb, polyfunkčných objektov, priemyselných areálov, ale aj rozsiahla výstavba rodinných domov (príklad okolia Bratislavy) znamená pre územie nielen prínos, ale najmä záťaž. Vyvoláva súvisiace a podmieňujúce investície, či už v oblasti technickej alebo sociálnej infraštruktúry, ktoré de facto zaplatia trvalo bývajúci obyvatelia územia.

Po tretie. Tvrdenie o neefektívnom a neúčelnom využití prostriedkov naznačuje, že SaS nerešpektuje miestnu samospráva a jej právo rozhodnúť čo je efektívne alebo neefektívne v konkrétnom meste a obci, najmä ak rozhoduje o vlastných príjmoch. Bolo by lepšie viac sa venovať efektivite využitia prostriedkov občanov, s ktorými tak skvelo hospodári centrálna vláda.

Po štvrté. Je ilúziou, že zrušenie poplatku zvýši motiváciu a podporí výstavbu. Nakoniec aj vývoj od roku 2015 potvrdzuje, že výstavbu v mestách zavedenie poplatku neobmedzilo. Brzdou sú úplne iné veci, medzi iným najmä zákony, za ktoré nesie zodpovednosť väčšina v parlamente. Práve naopak. Naplnenie všetkých funkcií, ktoré má zákon plniť, vytvára jasnejšie pravidlá pre investovanie v území a vytvára predpoklad pre zladenie záujmu investorov a trvalo bývajúcich obyvateľov.

Je pravdou, že súčasné znenie zákona nie je optimálne a neodstránilo všetky problémy

Tým najväčším problémom je stanovenie sadzby. Tá súčasná nedokáže pokryť všetky vyvolané a súvisiace investície, čo môže budiť dojem o tom, že sa zákon minul účelu. Náš pôvodný návrh odporúčal, aby sa výška poplatku vypočítala na základe územnoplánovacej dokumentácie zóny, pričom priemyselné zóny mali mať špecifické sadzby. Argumenty proti takémuto prístupu boli tiež zaujímavé: obce nemajú spracované územné plány zóny a vraj to nebude mať kto v obciach spočítať. Nuž, ak nemá obec územný plán zóny a nevie to spočítať, tak by nemohla sadzbu stanoviť a musela by sa rozhodnúť či jej to za to stojí, alebo nie. Zákon iba otvoril možnosť a nechal na zváženie a rozhodnutie miest a obcí za akých podmienok sú ochotné podporovať novú výstavbu a najmä riešiť jej negatívne dopady na tých, ktorí im dali vo voľbách svoj hlas.

Riešením nie je zrušenie zákona, ale jeho vylepšenie

Vo svete existujú rôzne formy participácie investorov na rozvoji mesta a jednou z nich je aj spoluúčasť na riešeníé dopadov nových investícií na obec a v nej bývajúcich obyvateľov. Nie nadarmo sa pri rozsiahlejšej výstavbe v mestách a obciach Švajčiarska konajú referendá o povolení výstavby. Je logické a v súlade s legislatívou, ak občania chcú vedieť aký prínos pre život v ich obci má nová výstavba. Úlohou miestnej samosprávy je hájiť záujmy a práva bývajúcich obyvateľov a nie bezhlavo otvárať dvere novým investíciám. A je najvyšší čas aby tak robila cestou územných plánov aj zón dôsledne, nakoľko negatívne dôsledky rozhodnutí centrálnych vlád platíme všetci a nepretržite. Príklady nájdeme na celom území Slovenska. Preto tvrdenie, že poplatok nemá logiku je úplne mimo a riešením nie je zrušenie, ale jeho vylepšenie na základe doterajších skúseností.

Rozhodnutie je potrebné ponechať tam kam patrí a tým, ktorí sú občanmi priamo volení

Tak to robí platný zákon o poplatku za rozvoj. A na miestnej úrovni je priestor aj pre trvalo bývajúcich členov a prívržencov strany SaS, ktorí, ak strana tento poplatok nechce, aby diskutovali s občanmi či poplatok zaviesť alebo nie. Bolo by však arogantné celoplošne vziať občanom nástroj, ktorým sa môžu brániť „lúpežnej“ výstavbe v ich katastroch, z ktorej majú často benefity všetci, okrem tých trvalo bývajúcich.

*Tucet opatrení na revitalizáciu ekonomiky po koronakríze

„Zrušiť poplatok za rozvoj. Tento poplatok nedáva v kontexte investícií žiadnu logiku, navyše sa v praxi minul účelu, pre ktorý bol zavedený. Kým štát priamo či nepriamo podporuje vybrané investície, na druhej strane investície zaťažuje takýmito poplatkami. Prax nepotvrdzuje efektívne a účelové využitie týchto prostriedkov. Ich zrušenie podporí a motivuje výstavbu, ktorá je už aj bez neho zaťažená napr. dvojnásobnými daňami z nehnuteľností a množstvom iných poplatkov."