Komentáre
- Podrobnosti
Viac ako rok apelovali odborníci, ale aj predstavitelia časti územnej samosprávy, na ministerstvo regionálneho rozvoja, aby sa zmenil prístup a obsah prípravy Partnerskej dohody na roky 2021 – 2027. Únia miest Slovenska dokonca, nevediac si pomôcť, vypovedala Memorandum o spolupráci, za čo ju odsúdilo nielen ministerstvo, ale aj združenie samosprávnych krajov. Hlavní to aktéri verzie Partnerskej dohody, ktorú v máji tohto roku pripomienkovala Európska komisia.
Jej predbežná správa odhalila pravdu. Už z jej prvého prečítania je zrejmé, že sa niekde stala chyba. Väčšina pripomienok a požiadaviek na odstránenie je dôsledkom absencie regionálnej politiky štátu na najbližších desať rokov, premietnutých do konkrétnych opatrení v regiónoch a podložených argumentmi. Ak by existovala, ľahšie by sa odpovedalo na otázky Európskej komisie: ako budú posilnené inštitucionálne kapacity regiónov, ako chce vláda reagovať na demografické výzvy a osobitné potreby regiónov, ako chce znižovať regionálne rozdiely, ako sa budú riešiť územné prejavy chudoby, ako budú do projektov zapojené orgány územnej samosprávy, alebo ako preukázať, že vybrané oblasti podpory prispejú k riešeniu regionálnych výziev. Dokonca možno by sa týmto otázkam ministerstvo a vláda aj vyhli.
Viac ako dvadsať strán pripomienok a otázok určite nie je dobrým vysvedčením pre tých čo niesli a nesú zodpovednosť za budúcnosť regiónov Slovenska. Zle sa čítajú konštatovania o absencii definovania nástrojov riešenia regionálnych disparít, že nie je zrejmé koľko zdrojov bude záväzne smerovaných na trvalo udržateľný rozvoj miest, že treba ozrejmiť integrovaný prístup,... Zase sa raz ukázalo ako sme schopní strácať čas spormi a diskusiami o „hlúpostiach“, vymedzovať si, alebo vytvárať nové hrantíky – budúce zdrojov príjmu alebo aspoň vplyvu, namiesto toho, aby sme sa dohodli na využití potenciálu jednotlivých regiónov v prospech obyvateľov Slovenska. Aby sme aj zo zaostávajúcich regiónov spravili miesto kam ľudia prichádzajú a nie z nich odchádzali. Aby sme nemuseli počúvať, že ani pre Afgancov nie sme zaujímaví a ešte to považovať za výhodu. Zatiaľ nie je zrejmé, ako sa chce ministerstvo a celá vládna koalícia vysporiadať s nevyhnutnými zmenami obsahu Partnerskej dohody, ako ich previaže s Plánom obnovy a odolnosti. Je však logické, že opakovaním doterajších zvyklostí sa to nepodarí. Môžeme sa síce hrdiť lepším čerpaním eurofondov ako doteraz, čo nie je, vzhľadom na realitu, žiadna výhra, ale ani zďaleka to nebude stačiť na zastavenie rastu chudoby v juhovýchodných regiónoch a emigráciu zo Slovenska.
V jednom z minulých komentároch sme konštatovali, že Slovensko potrebovalo a potrebuje ministerstvo regionálneho rozvoja a nie ministerstvo prerozdeľovania eurofondov. Bohužiaľ to existujúce už bola založené zle. Nebudem komentovať personálne otázky, ale to, že nemá potrebné kompetencie a nástroje, ktoré má mať, aby bolo vidieť a cítiť jeho funkčnosť, je tiež príkladom nepremyslenosti. Opäť raz nešlo o vec, ale o funkcie. Malý príklad. Slovensko má 5,4 mil. obyvateľov, čo je v Európe jeden región, svojou podstatou je ako celok rurálnou krajinou, iba niekoľko miest spĺňa charakter mesta z pohľadu Európy. Napriek tomu dokázala vládna koalícia rozdeliť agendu rozvoja regiónov do piatich ministerstiev, nehovoriac o rôznych agentúrach. Rozvoj vidieka má za úlohu ministerstvo pôdohospodárstva, mestský rozvoj ministerstvo dopravy a výstavby a regionálny rozvoj spomínané ministerstvo. Vzťahy k územnej samospráve má v právomoci ministerstva vnútra a mechanizmy financovania ministerstvo financií. Ak teda trpia niektorí politici na centrálnej úrovni predstavou o zlučovaní obcí, najprv by si mali upratať centrálnu vládu, pretože tento chaos nie je jediným a stojí slovenské rozpočty násobne viac zdrojov ako predpokladajú získať spájaním obcí.
Hlavnou úlohou ministerstva regionálneho rozvoja by malo byť predloženie regionálnej politiky Slovenska, ktorá reaguje na očakávané trendy a zákona, ktoré definujú nové rozdelenie právomocí, zodpovednosti, ako aj opatrenia a podporné mechanizmy pre na posilnenie konkurencieschopnosti regiónov. Súčasťou novej regionálnej politiky musí byť aj zmena nástrojov, najmä: regionálne diferencovaná daňová politika, zavedenie nového mechanizmu vyrovnávania zdrojov a záťaží obcí a regiónov a jasný plán celoštátnych investícií najmenej na dve volebné obdobia, aby sa tomu mohli prispôsobiť regionálne a miestne investičné aktivity. Bez týchto opatrení môžeme zase desaťročia iba tárať o odstraňovaní regionálnych disparít. Iniciátorom týchto zmien by malo byť práve ministerstvo, ktoré to má v názve. Ak tak neurobí alebo nedokáže urobiť, ak si nenájde novú pozíciu v meniacich sa globálnych podmienkach, je na stole opäť raz otázka jeho potrebnosti. Prerozdeľovať, vypisovať výzvy a donekonečna diskutovať s EK o obsahu zmlúv a dohôd sa dá aj efektívnejšie. Nehovoriac o strate času a peňazí vďaka medzirezortným a medzistraníckym diskusiám.
Ohrozenia vyplývajúce z neefektívneho čerpania eurofondov je možné prirovnať k ohrozeniam spôsobených vírusom. Dlhodobé následky však môžu byť ešte fatálnejšie, pretože ohrozia aj boj s vírusmi všetkého druhu. Ako ďalej je rozhodnutím „koaličnej rady“, len by si mohla konečne uvedomiť, že ich experimenty sa týkajú nielen súčasných pár miliónov voličov, ale najmä celých budúcich generácií.