Komentáre
- Podrobnosti
Po viac ako roku od volieb ohlásilo ministerstvo vnútra vznik predsedníctva komisie pre reformu verejnej správy. Nezainteresovaní by si možno povedali: „už je to tu“. Úvodom však treba pripomenúť to, čo vládne strany skutočne sľúbili a čo táto komisia nemôže nahradiť:
- vytvoriť na Úrade vlády SR odbornú vládnu Komisiu na štrukturálnu reformu verejnej správy, ktorá pripraví a na politické rokovania predloží návrh komplexnej reformy verejnej správy so súvisiacimi rezortnými reformami (tu je treba pripomenúť, že rezorty si pokojne robia reformy bez vedomia súvislostí),
- vytvorenie komisie pre analýzu možností úpravy miestneho a regionálneho usporiadania samosprávy, ktorá bude subkomisiou Komisie pre štrukturálnu reformu verejnej správy,
- podporiť začatie činnosti odbornej komisie, ktorej cieľom bude analýza úpravy volebného systému a zmeny volebných obvodov vo voľbách do NR SR,
- na úrovni vlády vytvorenie komisie, ktorá realizuje audit aktuálnych kompetencií a financovania samosprávy a navrhne nový efektívny model usporiadania a financovania verejnej správy, ktorý umožní efektívnejší rozvoj regiónov a vyrovnávanie regionálnych rozdielov,
- vykonať audit kompetencií samosprávy tak, aby bolo možné vyhodnotiť priamu kvalitu vykonávaných kompetencií a či aktuálne nastavenie ich financovania zodpovedá ich kompetenciám a posilnenie rozhodovacích právomocí existujúcich štruktúr regionálnych a lokálnych samospráv v súčinnosti s regionálnym rozvojom.
Predsedníctvo komisie, na úrovni štátnych tajomníkov a bez zastrešenia predsedom, resp. podpredsedom vlády, už vopred signalizuje, že k dohode je ešte ďaleko. Komplexná reforma totiž vyžaduje zastrešenie na tej najvyššej úrovni, ako sa spomína v programovom vyhlásení vlády. Že sme ďaleko od rozhodnutia potvrdzuje aj vyhlásenie predsedníctva o uprednostnení kvality pre rýchlosťou a najmä o potrebe analyzovať. Inými slovami, keďže nás na budúci rok čakajú voľby do miestnej a regionálnej samosprávy, netreba mať v tomto volebnom období žiadne veľké očakávania. Skôr bude treba byť ostražití v tom, aby „reforma“ nezničila aj to dobré, čo sa po roku 1989 podarilo.
Predsedníctvo komisie si stanovilo aj najbližšie úlohy: posúdiť prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy na samosprávne orgány a posúdiť kompetencie územnej samosprávy. Predsedníctvo, následne rozšírené o predstaviteľov samosprávy a aj opozičných parlamentných strán, má teda prioritne diskutovať aj o veciach, ku ktorým komisiu vôbec netreba. Príkladom je prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy na obce. Na to netreba širokospektrálnu komisiu. Ak ho nechceme zrušiť, stačí ak Vláda SR, ktorá je zodpovedná za výkon, spraví poriadok, v súlade s ústavou a zákonom o obecnom zriadení. Najmä v stavebnom konaní, ale aj v regionálnom školstve. Aby prijala organizačné opatrenia podporujúce efektivitu, kvalitu a dostupnosť a najmä aby financovala služby, ktoré si u samosprávy objednala, v plnom rozsahu a nenútila obce a regióny porušovať zákony a ústavu. Paradoxne medzičasom už navrhol podpredseda vlády odňať výkon v stavebnom konaní obciam a zákon chce predložiť do parlamentu. Za nedostatočné tiež považujem riešiť kompetencie územnej samosprávy bez toho, aby sa riešili aj kompetencie štátnej správy na všetkých úrovniach.
Mestá, ale aj obce, v prvom rade potrebujú dereguláciu. Potrebujú aby ich poslanci Národnej rady, ale aj ministerstvá, nezaťažovali zákonmi a podzákonnými normami v samosprávnych kompetenciách. Aby rastúcou byrokraciou nespôsobovali rast fixných nákladov tak, ako sme toho svedkami už od roku 2005.
Mestá a obce potrebujú zásadné posilnenie vlastných príjmov na úkor dotačných schém, ale aj zmenu finančného vyrovnávania, aby prišlo k efektívnejšiemu využívaniu verejných zdrojov. Potrebujú podstatne viac vplyvu na využívanie eurofondov a nie tú „almužnu“ v Pláne obnovy a v Partnerskej dohode 2021 - 2027, ktorou sa chváli aj súčasná vláda a vydáva to za ústretový krok k mestám, obciam a krajom. Slovensko patrí k najviac centralizovaným štátom Európy, podiel ich výdavkov miestnej samosprávy na výdavkoch verejného sektora patrí k najnižším v Európe a to je nielen brzdou hospodárskeho rozvoja štátu ako celku, ale aj hrozbou, že nestihneme reagovať na nové výzvy a trendy.
Centrálna vláda etabluje nové ministerstvá a úrady, na rozdiel od samosprávy nemá vymožiteľnú dlhovú brzdu, „strácajú sa jej“ desiatky miliónov eur, nedokáže efektívne hospodáriť s majetkom a pozemkami, ba dokonca ani zabezpečiť dodržiavanie zákona pri ich správe, zadlžuje ďalšie generácie bez predstavy kto a ako bude dlhy splácať. Namiesto toho aby si najprv upratala doma, zásadne zreorganizovala ústredné orgány a ich organizácie, odovzdala právomoci a zodpovednosť územnej samosprávy, ktoré preukázateľne nevie zabezpečiť, ide riešiť to, čo je najmenší problém a ešte aj nevhodným spôsobom.
Nič sa nezmenilo. Zasadne komisia, ktorá nemá žiadne jasné politické zadanie pre zmenu spôsobu spravovania štátu ako celku a ani vplyv. Taký bude aj jej výsledok. A preto je na mieste otázka pre predstaviteľov miest, obcí a vyšších územných celkov, či má vôbec význam aby sa na práci takejto komisie aktívne zúčastňovali. Či by sa nemali sústrediť iba na to, aby sa ich súčasné postavenie ešte nezhoršilo a žiadali v prvom rade Národnú radu Slovenskej republiky, aby vláda dodržala to, čo si vládne strany dobrovoľne napísali do programového vyhlásenia a čo poslanci Národnej rady schválili.