Komentáre

Počúvame o dopadoch inflácie, o energetickej chudobe, o emigrácii z regiónov, zo Slovenska, o nedostatku zdravotníkov v chudobnejších regiónoch, o zlej dostupnosti služieb,... pričom si politici nechcú pripustiť, že je to aj následok zlého systému spravovania štátu, zlej regionálnej politiky a pretrvávajúceho centralizmu. Neschopnosť využiť potenciál miest a regiónov, ale aj pomýlených predstáv rôznych mesiášov o úspechu celoštátnych riešení.

Nositelia právomocí, ktoré im odovzdali voliči, nedokážu pochopiť, že podceňovanie významu miest, obmedzovanie ich samospravovania, vrchnostenský prístup voči priamo občanmi voleným predstaviteľom miest, farizejské vyjadrenia o spolupráci a zároveň nerešpektovanie ich námietok, pripomienok, návrhov, to všetko prispieva k tomu, že minimalizujeme šancu byť úspešnou krajinou. Ba naopak, podporujeme stagnáciu a vytvárame predpoklad pre opätovný úpadok Slovenska. Treba však tiež konštatovať, že časť viny na súčasnej situácii nesú aj zvolení predstavitelia miest, obcí a vyšších územných celkov, ktorí nevyužili svoj priamy mandát od občanov na to, aby vytvorili tlak na zmenu spravovania štátu.

Aj na Slovensku pretrváva mylná predstava, že národné ekonomiky sú užitočné a významné subjekty, pomocou ktorých je možné pochopiť fungovanie ekonomického života, jeho možnú štruktúru, riešiť diferencované potreby a problémy obyvateľov. Táto predstava, ktorej sa nevieme zbaviť, je rovnaký omyl ako predstava, že sa administratívne vytvorené vyššie územné celky na Slovensku, môžu stať užitočným subjektom pre rozvoj miest a ich regiónov. V dnešnej podobe sú zbytočné nielen pre občanov, ale aj pre hodnotenie ekonomiky.

Je potrebné rozlišovať medzi ekonomikou mesta a zmesou ekonomík, ktoré nazývame národnou ekonomikou. Aj preto, aby sme dokázali vytvárať podmienky pre zmenu. Nepochopenie odlišnosti spôsobuje debakle centrálnych vlád, ktoré to prežijú iba preto, že si uzurpovali moc a už len úvahy o vertikálnej deľbe moci, decentralizácii, o zmene volebného systému, spôsobujú vládnucim politickým stranám vyrážky. Keď sa dostanú do opozície, majú zmien plné ústa. V dnešnom systéme sa ich nedotkne ani to, že ich riešenia priamo spôsobujú chudobu ľudí v mnohých regiónoch, že zvyšujú závislosť chudobných regiónov na dovoze, čo len podporuje ich úpadok. Nepochopenie významu miest je hlavným dôvodom prečo nemôžeme nikdy dosiahnuť kvalitu života v severských štátoch, alebo Švajčiarsku.

Štáty sú najmä politickými a vojenskými jednotkami, podobne ako zväzy štátov, čo však neznamená, že sú najdôležitejšími jednotkami ekonomického života, že sú vhodné k analýzam ekonomickej štruktúry, predpokladom pre rast alebo pokles bohatstva. Porovnávať jednotnými ekonomickými ukazovateľmi neporovnateľné štáty je nezmysel. Jediné v čom je možné štáty porovnávať, je ich politický systém a snažiť sa zvoliť taký, ktorý prispieva k bohatstvu národov. Národným vládam sa nikdy nepodarilo primäť ekonomiku, aby sa chovala podľa ich želania, čo naznačuje v tejto oblasti ich bezvýznamnosť. Čo sa im však občas podarilo, bolo priviesť štátu do krachu. Obdobná je aj bezvýznamnosť ministerstiev, ktoré sa pletú do rozvoja miest a regiónov. Namiesto toho aby parlament odovzdal nástroje, zdroje a právomoc voleným predstaviteľom občanov na miestnej úrovni, tak im v duchu Parkinsonových zákonov, v spolupráci s ministerstvami, iba komplikuje život.

Každý štát, združenie štátov, je zhlukom rôznych ekonomík, bohatých a chudobných regiónov, bohatých a chudobných miest. Existujú mestá, ktorých ekonomika rastie vďaka spolupráci v rámci mestského regiónu, ale sú aj také, ktoré sú geograficky izolované, často z dôvodu ich osobitného postavenia a s okolím nespolupracujú. Mestský región nie je definovaný prírodnými a už vôbec nie administratívne stanovenými hranicami. Mesto, prípadne jeho najbližšie okolie (jadrové územie) dokáže do neuveriteľne malého geografického územia vtesnať obrovský objem ekonomiky, dosiahnuť vysokú mieru efektívnosti prevádzky o výrazne ovplyvniť aj svoje okolie. Čiže všetky tie úvahy o súčasných vyšších územných celkoch ako nositeľoch regionálneho rozvoja, alebo priestoru pre integrované územné stratégie, sú úplným nezmyslom. Najmä ak nemajú žiadne nástroje na vytvorenie podmienok pre rozvoj miest.

Mestský región je daný silou jeho jadrového mesta. Jeho hranice sa presúvajú podľa toho ako sa darí ekonomike v jeho jadre. Ekonomická sila Slovenska je výsledkom rastu alebo poklesu miest a ich regiónov. Rozvoj regiónov je plne závislý od rozvoja miest. Neexistuje spôsob ako zvýšiť produktivitu vidieka s následným rastom produktivity mesta. Je to práve naopak. Výroba, inovácie vznikajú v mestách a potom sa presúvajú na vidiek. Dokonca aj všetky zlepšenia, ktoré umožnili zvýšiť efektivitu a produktivitu v poľnohospodárstve, vznikli v mestách. Vidiecka práca je de facto prenesená mestská práca. Slovenský príklad zaostávajúcich regiónov je toho dôkazom. Tam, kde existujú ako tak sa rozvíjajúce mestá, na severozápade Slovenska, je životná úroveň vyššia ako na juhovýchode, kde mestá živoria. Je to výsledok neschopnosti, ale vzhľadom na súčasnú deľbu moci miest aj veľmi obmedzených možností, vytvoriť predpoklady pre dostatok vlastných komodít a rastu závislosť regiónov na dovoze všetkého.

Negatívne dôsledky nepochopenia súvislostí iba znásobujú nezmyselné rozhodnutia politikov. Medzi také patrí aj rozhodnutie o hraniciach vyšších územných celkov, odmietnutie vzniku 16 prirodzených jadrových území navrhovaných žúp, ako základu rozvoja mestských regiónov. Aj to prispelo k rastu disparít. Iným príkladom je tzv. regionálna politika centrálnych vlád, ktorá namiesto toho aby výrazne podporila rozvoj jadrových území homogénnych regiónov, scentralizovala zdroje poskytnuté Európskou úniou a nie je ochotná zmeniť regionálnu politiku založenú na posilnení miest. Vytvorila ilúziu o spolupráci a šíri bludy o tom, že je možné urobiť v hraniciach súčasných vuciek integrovanú územnú stratégiu. Síce pristúpila na návrh Únie miest a definovala 17 jadrových území mestských regiónov (bohužiaľ nie na základe kritérií), ale na ich rozvoj vyčlenila úbohý podiel zdrojov v rámci Partnerskej dohody a nezmenila rámcové podmienky. Plán obnovy a jeho navrhované reformy tiež nedostatočne reagujú na to, že bohatstvo štátu závisí od bohatstva jeho miest a mestských regiónov, v čom zlyhalo najmä ministerstvo, ktorého hlavnou úlohou je vytvárať systémové predpoklady pre rozvoj regiónov a nie prerozdeľovať peniaze. Na to stačí ministerstvo financií.

Aj preto je nevyhnutné zrušiť súčasné vyššie územné celky, vrátiť práva mestám, posilniť vlastné zdroje miest, posilniť regionálne diferencovaný daňový systém, zaviesť nový spôsob vyrovnávania socioekonomických a geograficko-topografických záťaží zo strany centrálnej vlády. Inými slovami založiť rozvoj Slovenska na podpore rastu miest, jadrových území homogénnych regiónoch a tomu prispôsobiť rezortné politiky. Skrátka všetko to, čo zatiaľ táto vláda nerobí a ani necítiť záujem niečo urobiť. A tak sme svedkami pokračovania likvidácie endogénneho potenciálu regiónov, ich úpadku a tým aj podpory emigrácie tak, ako doteraz.