Komentáre

„Slovensko je typická vidiecka krajina, v ktorej úvahy o mestských regiónoch nesú v sebe viac rizík, ako pridanej hodnoty“. Aj takéto strašenie a spochybňovanie, bez argumentácie, odznelo zo strany ZMOS, pri prezentácii potreby osobitnej koncepcie rozvoja vidieka. Vidieka, ktorému vraj Vláda nevenuje pozornosť a zaoberá sa iba „mestskou politikou“. To znie tak, akoby slovenské mestá boli voči vidieku privilegované, pričom je to práve naopak. Kvôli zlej regionálnej politike vlády a obmedzovaniu územnej samosprávy majú slovenské mestá podstatne horšie podmienky ako väčšina európskych miest.

Keby autori úvahy lepšie čítali vládnu koncepciu mestského rozvoja, tak by sa dočítali aj nasledovné: „Na tomto mieste je dôležité zdôrazniť, že pojem „mestský rozvoj“ abstrahuje od predstavy mesta, ktorého územie je vymedzené len administratívnymi hranicami. Je ho možné stotožniť s pojmom „urbánny rozvoj“, týkajúcim sa celého „funkčného mestského územia“. V tejto súvislosti je tak možné hovoriť aj o mestských regiónoch.“ Inými slovami, ide o spoločný rozvoj miest aj obcí.

Prezentované výstupy samé o sebe nedávajú veľký zmysel, sú však nebezpečným pokračovaním nezmysleného živenia sporu medzi mestom a vidiekom. Ako keby podstatnú časť súčasných obyvateľov miest netvorili ľudia s koreňmi na vidieku, ktorí vidia svoju budúcnosť práve v mestách. Živenia sporu, ktorý už mnohé mestá a obce v zahraničí, ale aj na Slovensku, dlhodobo, väčšinou úspešne, riešia rôznymi formami. Od zlučovania, cez spoluprácu v hraniciach spomínaných mestských regiónov, alebo aj vytváraním tzv. účelových obcí napr. pre oblasť školstva, jednoúčelových združení a pod. Tým sa snažia zabezpečiť nielen rozvoj, ale aj dostupnosť a kvalitu služieb (viac vo VRÁŤME MESTÁM PRÁVA (komunal.eu), alebo Komentáre (komunal.eu). To, že tak robia, ešte vôbec neznamená, že neexistujú aj rôzne podporné programy. Príkladom je úspešný program obnovy vidieka v Rakúsku, ale aj v Čechách, alebo podpora samotného procesu spolupráce a zlučovania. Či sa to už autorom úvahy páči alebo nie, budúcnosť Slovenska je založená na sieti úspešných malých a stredných miest, spolupracujúcich s obcami v rámci mikroregiónov. Úbytok obyvateľstva v mestách, na ktorý sa odvolávajú autori, neznižuje ich silu a príťažlivosť. Je to však varovný signál pre ich vedenie. Asi zabudli na to, že mestá to nie sú budovy, ale obyvatelia, že ich úlohou nie je financovať budovy, ale starať sa o trvalo bývajúcich obyvateľov, aby sa vo svojich mestách cítili dobre.

Zaujímavé sú aj niektoré závery dopadovej štúdie. Napríklad potreba definovania a ukotvenia vidieka v legislatíve. Tak to už sa tešme na diskusie o správnej definícii vidieka, keď sám ZMOS tvrdí, že celé Slovensko je typická vidiecka krajina. Kým to vyriešime, možno bude vidiek už úplne vysídlený. Naviac udržiavanie tohto pocitu zachovania „vidieckosti“ výrazne prispieva k nášmu zaostávaniu. Možno by už mohli hlásatelia týchto múdrostí pochopiť, že mestá boli, sú a budú nositeľmi rozvoja, inovácií, vývoja technológií, ktoré sa na vidieku aplikovali, ale aj nositeľmi vzdelanosti, kultúry. Čo keby sme investovali viac do zmeny štruktúry ekonomiky a vzdelanosti, aby sme z jej prínosov získali zdroje na infraštruktúru a služby.

Inou perlou je opakovaná snaha o odstupňovaní kompetencií podľa veľkosti samosprávy. Tým chcú autori tejto úvahy urobiť z obyvateľov dedín ľudí druhej kategórie, pretože o viacerých službách budú rozhodovať iba poslanci miest. Nehovoriac o nekonečnej hádke, ktorá obec má mať akú kompetenciu a keď bude dohádané, tak sa zmenia rámcové podmienky a bude potrebná ďalšia zmena zmeny.

S obľubou ZMOS poukazuje na chyby reformy verejnej správy. Rovnako deklaroval viackrát to, že predloží tú vlastnú. Tak čakajme. Čo už mal priznať dávno je, že fiskálnou decentralizáciou v súčasnom podaní obce získali viac ako mali kedykoľvek predtým. Nielen na objeme zdrojov, ale aj na istote ich získania a užitia. To, že následné vlády prijímali opatrenia na úkor obcí, mimochodom ešte viac na úkor miest, nie je chybou reformy, ale neschopnosti obhájiť získané.

Za zmienku stojí aj poznámka, ktorá vyznieva tak, že za záber pôdy pre zastavané územia môžu mestá, lebo to bolo v správe o rozvoji miest. Nuž stačí sa pozrieť do okolia týchto miest a zistíme, že zábery sú vo veľkej časti v katastrálnom území okolitých obcí a o tom, aké problémy suburbanizácia spôsobuje trvalo bývajúcim obyvateľom miest, snáď netreba ani diskutovať. Stačí iba občas čítať noviny a dozvieme sa ako jasajú predstavitelia dedín okolo miest, kam lákajú na lacné pozemky obyvateľov miest, lebo získajú na úkor miest viac zdrojov z prerozdeľovania. To, že im mestá následne poskytujú služby a trpia dennou dopravnou záťažou a rastúcimi nákladmi na dopravu, už nikoho netrápi. Odhliadnuc od nezmyselných záberov poľnohospodárskej pôdy a tým podpory rýchlejšej klimatickej zmeny, ako aj zníženia tlaku na využívania brownfieldov a nezastavaných plôch v mestách. Pričom netreba zabúdať, že súčasný výber miestnych daní a ani podiel na dani z príjmu fyzických osôb v mnohých prípadoch neumožnia plne hradiť zvýšené prevádzkové náklady obcí a často na to doplácajú ich trvalo bývajúci obyvatelia. A práve aj tieto rastúce problémy extenzívneho osídlenia sa riešia spoluprácou miest a obcí v mestských regiónoch, ktoré majú, podľa charakteristiky osídlenia, rozličné veľkosti.

Zachovanie unikátneho charakteru osídlenia Slovenska, ktoré je piatou najhornatejšou krajinou Európy, ktoré našťastie netrpí problémami európskych a svetových veľkomiest, ktorého je štruktúra osídlenia, ale aj krajiny, výhodou, si určite vyžaduje podporu a zmenu. Nie však spôsobom, ktorý presadzuje ZMOS. Spôsobom, ktorý iba zvýši závislosť na centrálnej vláde a zničí ťažko presadzovaný rast autonómie miestnej samosprávy. A určite nie tým, že budeme chcieť zachrániť vidiek na úkor rozvoja miest. Medzi urbanizáciu a životnou úrovňou občanov existuje totiž priame prepojenie. Žiadne odstupňované kompetencie a ani delenie územia Slovenska na mesto a vidiek, ale práve naopak, posilnenie miestnej samosprávy, zvýšenie objemu jej vlastných zdrojov, zavedenie povinnosti štátu systémov vyrovnávať regionálne disparity, ktoré spôsobuje svojou zlou regionálnou politikou, ale aj aktívny prístup ku komunálnej reforme, ktorej pilierom je štruktúra našich miest a mestečiek, je cestou k záchrane a obnove slovenského vidieka. Len vtedy získajú aj občania vidieka viac vplyvu na spravovanie štátu a dostupnosť služieb.

Apropo, veľmi by ma zaujímalo, čo si o týchto nápadoch myslí Komora miest v rámci ZMOS.

Viktor Nižňanský